Všetko, čo potrebujete vedieť o gastritíde: príznaky, typy, formy, klasifikácie a moderné metódy liečby

Čo je gastritída?

Gastritída je zápalové ochorenie sliznice žalúdka. Pri gastritíde dochádza k poškodeniu alebo oslabeniu hlienovitej vrstvy žalúdočnej sliznice, poruche produkcie žalúdočnej šťavy, sťaženému tráveniu a vstrebávaniu potravy.

Aké sú príznaky gastritídy?

V dôsledku poruchy trávenia vzniká pri gastritíde nevoľnosť, ktorá sa zvyšuje po jedle. V dôsledku dehydratácie a množenia baktérií v ústnej dutine je jazyk pri gastritíde často pokrytý bielym alebo sivastým povlakom. Ďalšie príznaky gastritídy:

• bolesť v hornej časti brucha;
• strata chuti do jedla;
• pálenie záhy;
• sucho v ústach;
• grganie;
• zápach z úst;
• nadúvanie, plynatosť.

Pomalé trávenie a zhoršenie peristaltiky môžu pri gastritíde vyvolať zápchu. V prípade vzniku krvácajúcich erózií na stenách žalúdka je stolica pri gastritíde čierna alebo s prímesou krvi. Pri infekčnej gastritíde sa môže objaviť hnačka. Niekedy je gastritída vyvolaná infekciou, ktorú sprevádza vysoká telesná teplota a zimnica.

Aké sú bolesti pri gastritíde a kde sú lokalizované?

Pri gastritíde je bolesť lokalizovaná v oblasti solárneho plexu - v hornej časti brucha, tesne pod bránicou. Pri akútnej gastritíde je bolesť zvyčajne ostrá a záchvatovitá, zatiaľ čo pri chronickej gastritíde je tupá a ťahavá. Pri záchvatoch gastritídy môže vystrelovať bolesť aj do oblasti chrbta, hrudníka a podbruška.

Aké sú príčiny vzniku gastritídy?

Jednou z častých príčin gastritídy je infekcia baktériou Helicobacter pylori. Ďalšie rizikové faktory vzniku gastritídy:

• genetická predispozícia;
• nevyvážená strava (prejedanie, prevaha mastných, vyprážaných, korenených jedál v strave);
• nekontrolované užívanie liekov (antibiotiká, nesteroidné protizápalové lieky, cytostatiká);
• zlé návyky (častá konzumácia alkoholu, fajčenie);
• chronický stres;
• úraz brucha, ktorý naruší prekrvenie žalúdka.

Niekedy vzniká gastritída v dôsledku návratu žlče do žalúdka (reflux). Zápal sa môže vyskytnúť aj na pozadí iných patologických stavov gastrointestinálneho traktu (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída). 

Čo znamená hladina kyslosti pri gastritíde?

Hladina kyslosti (pH) sa vzťahuje na koncentráciu kyseliny chlorovodíkovej v žalúdočnej šťave. Produkujú ju parietálne bunky, ktoré tvoria žalúdočnú sliznicu. Funkcie kyseliny chlorovodíkovej:

• aktivuje enzýmy potrebné na trávenie potravy;
• má antiseptický účinok a ničí choroboplodné zárodky, ktoré sa dostali do žalúdka s potravou;
• stimuluje motorickú aktivitu žalúdka a zabezpečuje presun potravy do dvanástnika;
• napomáha vstrebávaniu železa;
• urýchľuje syntézu pankreatickej šťavy v pankrease, ktorá je potrebná na ďalšie štiepenie tukov, sacharidov a bielkovín v tenkom čreve.

Normálne pH žalúdka je 1,5-2 (pri lačnom žalúdku). Pri gastritíde sa môže hladina kyslosti zmeniť, pretože zápal žalúdočnej sliznice narúša produkciu kyseliny chlorovodíkovej.

Gastritída so zvýšenou kyslosťou (hyperacidita)

Hyperacidná gastritída - zápal sliznice žalúdka, pri ktorom dochádza k zvýšenej produkcii kyseliny chlorovodíkovej. Ochorenie sprevádza akútna bolesť v hornej časti brucha, ktorá sa zvyšuje pri lačnom žalúdku. Ďalšie príznaky hyperacidity:

• silné pálenie záhy;
• horká/kyslá pachuť v ústach;
• kyslý zapách pri grganí;
• nevoľnosť, pocit na vracanie, vracanie;
• hnačka.

Kyselina chlorovodíková môže poškodiť steny žalúdka a vyvolať vznik peptických vredov.  Nadmerné množstvo kyseliny chlorovodíkovej pri gastritíde môže spôsobiť gastroezofageálny reflux, čo je spätný tok obsahu žalúdka do pažeráka.

Gastritída so zníženou kyslosťou (hypoacidita)

Hypoacidná gastritída je zápal žalúdočnej sliznice sprevádzaný zníženou produkciou kyseliny chlorovodíkovej. Typickým príznakom tejto patológie je ťažoba v hornej časti brucha, najmä po jedle. Ďalšie príznaky hypoacidnej gastritídy:

• nevoľnosť a vracanie;
• strata chuti do jedla;
• zápach z úst;
• nadúvanie, plynatosť;
• zápcha.

Nedostatok kyseliny chlorovodíkovej často sťažuje vstrebávanie železa z potravy. V dôsledku toho môže mať pacient príznaky anémie (slabosť, bledá pokožka, závraty).

Aké sú formy gastritídy?

Formu ochorenia určuje stupeň poškodenia žalúdočnej sliznice a charakter zmien jej štruktúry. Medzi formy gastritídy patria:

• povrchová gastritída;
• atrofická gastritída;
• hypertrofická gastritída.

Povrchovú formu patológie zvyčajne sprevádzajú najmenšie štrukturálne a funkčné poruchy žalúdka. Atrofické a hypertrofické formy vedú k hlbokým zmenám v tkanivách orgánu.

Povrchová gastritída

Povrchová gastritída je charakterizovaná zápalom hornej vrstvy žalúdočnej sliznice bez výrazných zmien jej štruktúry. Príznaky povrchovej gastritídy:

• mierna bolesť v hornej časti brucha po jedle;
• mierne pálenie záhy;
• prechodná nevoľnosť;
• zlá chuť v ústach.

Povrchová gastritída sa považuje za ranú formu ochorenia. Pri dlhšom priebehu bez liečby môže zápal progredovať a viesť k hlbokému poškodeniu žalúdočnej sliznice.

Atrofická gastritída

Atrofická gastritída je charakterizovaná stenčením žalúdočnej sliznice a zníženou produkciou žalúdočnej šťavy. Charakteristické príznaky atrofickej gastritídy:

• pocit plnosti v žalúdku aj pri malom množstve skonzumovaného jedla;
• nedostatok chuti do jedla;
• zlý dych;
• nadúvanie a škvŕkanie v bruchu.

V dôsledku poruchy tvorby žalúdočnej šťavy je narušené vstrebávanie železa a vitamínu B12. V dôsledku toho sa u pacienta môže vyvinúť anémia z nedostatku železa, ktorá sa vyznačuje slabosťou, závratmi a bledosťou kože.

Hypertrofická gastritída

Hypertrofická gastritída je sprevádzaná patologickým zhrubnutím a prerastaním žalúdočnej sliznice. V jej štruktúre sa môžu objaviť početné benígne novotvary (cystické, polypové), ktoré narušujú tráviaci proces. Medzi špecifické príznaky hypertrofickej gastritídy patria:

• pocit zovretia žalúdka po jedle;
• silné pálenie záhy;
• zvratky sú zmiešané s hlienom;
• hnačka.

Hypertrofická forma gastritídy je charakterizovaná zvýšenou stratou bielkovín so žalúdočnou šťavou, čo v závažných prípadoch môže viesť k ich nedostatku v organizme (hypoproteinémia). Pri dlhšom priebehu ochorenia je možný úbytok hmotnosti.

Typy gastritídy podľa jej trvania a priebehu patológie 

Gastritída sa líši povahou priebehu a trvaním ochorenia. Podľa tohto kritéria existujú dva typy gastritídy: akútna a chronická.

Akútna gastritída

Akútna gastritída je zápal žalúdočnej sliznice, ktorý najčastejšie vzniká ako reakcia na vonkajšie dráždivé faktory (konzumácia alkoholu, lieky, nevyvážená strava, psycho-emocionálny stres, infekcia tráviaceho traktu). Ochorenie sa vyznačuje náhlym nástupom, rýchlym rozvojom (v priebehu niekoľkých hodín alebo dní) a výraznými príznakmi (prudká bolesť brucha, vracanie, hnačka). Ak sa akútna gastritída nelieči včas, môže prejsť do chronického štádia.

Chronická gastritída

Chronická gastritída je zápal žalúdočnej sliznice, ktorý trvá od troch mesiacov do niekoľkých rokov a je sprevádzaný pravidelnými exacerbáciami a remisiami. Príznaky akútnej chronickej gastritídy (bolesť, kŕče, nevoľnosť, vracanie) sú zvyčajne menej výrazné ako pri akútnom zápale. Pri absencii liečby môže chronické ochorenie postupne viesť k štrukturálnym zmenám žalúdočnej sliznice.

Klasifikácia gastritídy podľa etiológie                   

Ochorenie sa delí na rôzne druhy v závislosti od faktorov, ktoré vyvolávajú jeho vznik. Klasifikácia gastritídy podľa etiológie (príčiny vzniku) zahŕňa autoimunitnú, bakteriálnu a chemicko-toxickú gastritídu.

Autoimunitná gastritída (typ A)

Autoimunitná gastritída (typ A) je chronické zápalové ochorenie žalúdka, pri ktorom telo produkuje látky, ktoré poškodzujú vlastné bunky. Elementy, proti ktorým imunitný systém mylne produkuje protilátky:

• parietálne bunky zodpovedné za produkciu kyseliny chlorovodíkovej;
• vnútorný faktor (Castleov faktor) - bielkovina potrebná na vstrebávanie vitamínu B12.

Ničenie parietálnych buniek má zvyčajne za následok zníženie kyslosti žalúdočnej šťavy. Nedostatok vitamínu B12 môže spôsobiť anémiu a poškodenie nervového systému.

Bakteriálna gastritída (typ B)

Bakteriálna gastritída (typ B) je zápal žalúdočnej sliznice spôsobený baktériou Helicobacter pylori. Patogén narúša obranné mechanizmy žalúdočnej sliznice, čo vedie k zápalu. Spôsob vzniku bakteriálnej gastritídy: 

• fekálno-orálny (konzumáciou vody kontaminovanej výkalmi, neumytej zeleniny a ovocia pestovaného na kontaminovanej pôde);
• orálno-orálny (prostredníctvom slín pri bozkávaní, zdieľaní príborov alebo zubných kefiek);
• kontakt v domácnosti (prostredníctvom spoločných uterákov, kľučiek na dverách).

Gastritídu typu B často sprevádza vredová choroba žalúdka. Helicobacter pylori uvoľňuje toxické látky, ktoré narušujú integritu sliznice, čo vedie k tvorbe erózií.

Chemicko-toxická gastritída (typ C)

Chemicko-toxická gastritída (typ C) je zápal žalúdka, ktorý vzniká v dôsledku pôsobenia toxínov na žalúdočnú sliznicu. Príčiny gastritídy typu C:

• dlhodobé užívanie liekov (antibiotiká, nesteroidné lieky, chemoterapeutiká);
• opakované otravy jedlom;
• nadmerná konzumácia korenených a slaných jedál;
• otravy ťažkými kovmi (ortuť, kadmium, olovo).

Vzhľadom na to, že nikotín dráždi žalúdočnú sliznicu, môže fajčenie, najmä nalačno, vyvolať gastritídu typu C. Zneužívanie alkoholu je tiež častou príčinou chemotoxickej gastritídy, pretože etylalkohol zvyšuje produkciu kyseliny chlorovodíkovej a prispieva k poškodeniu stien žalúdka.

Klasifikácia gastritídy podľa miesta výskytu v žalúdku 

Ochorenie sa klasifikuje aj v závislosti od časti žalúdka, kde patologický proces prebieha. Klasifikácia gastritídy podľa miesta patológie: antrálna gastritída, fundálna gastritída a pangastritídu. Oblasť lézie určuje lokalizáciu bolestivých pocitov.

Antrálna gastritída

Antrálna gastritída je zápal sliznice dolnej (antrálnej) časti žalúdka, ktorá susedí s dvanástnikom a je zodpovedná za zníženie kyslosti obsahu žalúdka pred vstupom do dvanástnika. Zápal v tejto oblasti vedie k narušeniu acidobázickej rovnováhy a k riziku vzniku žalúdočných a dvanástnikových vredov. Pri antrálnej gastritíde je bolesť lokalizovaná v oblasti pankreasu a môže vystrelovať do oblasti podbruška. Pri vredových léziách môže dochádzať ku vracaniu s prímesou krvi.

Fundálna gastritída

Fundálna gastritída je zápal sliznice hornej (fundálnej) časti žalúdka, ktorá je zodpovedná za vylučovanie žalúdočnej šťavy. Patológia môže viesť k narušeniu normálnej produkcie kyseliny chlorovodíkovej a enzýmov, čo sťažuje trávenie potravy, spôsobuje pocit ťažoby po jedle, nevoľnosť a vracanie. Bolesť sa pri fundálnej gastritíde sústreďuje do hornej časti brucha, bližšie k hrudnej kosti. Zápal v tejto oblasti môže zvýšiť riziko refluxu, čo vedie k páleniu záhy a nepríjemnej chuti v ústach.

Pangastritída

Pangastritída je zápal sliznice celého žalúdka, ktorý súčasne postihuje fundálnu a antrálnu časť. Bolesť pri pangastritíde je zvyčajne difúzna a šíri sa po celom žalúdku. Pocity bolesti sprevádza ťažoba v žalúdku po jedle, pálenie záhy, nevoľnosť, vracanie, hnačka alebo zápcha. Pri silnej bolesti sa u pacienta môže vyvinúť asteno-neurotický syndróm charakterizovaný zvýšenou únavou, podráždenosťou, poruchami spánku a koncentrácie.

Štádiá vývoja gastritídy              

Gastritída sa vyvíja postupne, a spočiatku môže byť asymptomatická. S postupujúcou patológiou sa symptomatológia zvyšuje, pretože zápal postihuje hlbšie vrstvy sliznice. Štádiá vývoja gastritídy:

1. Gastritída prvého stupňa. Charakterizuje ju začervenanie (hyperémia) a opuch žalúdočnej sliznice. Zápalový proces je povrchový.
2. Gastritída druhého stupňa. Sprevádza ju narušenie produkcie kyseliny chlorovodíkovej a zhoršené trávenie. V tomto štádiu sa zápal dostáva do chronickej fázy.
3. Gastritída tretieho stupňa. Patológia zasahuje do hlbokých vrstiev žalúdočnej steny. Sliznica žalúdka buď zhrubne (pri hypertrofickej forme ochorenia), alebo stenčí (pri atrofickom zápale). Trávenie a vstrebávanie živín v žalúdku sú výrazne narušené.

Pri absencii včasnej liečby v treťom štádiu sa zápal môže rozšíriť do iných orgánov gastrointestinálneho traktu. Patologický proces často zasiahne dvanástnik, pankreas, pažerák. 

Nebezpečenstvá gastritídy

Jedným z častých dôsledkov gastritídy je vredová choroba, ktorú sprevádza narušenie celistvosti sliznice žalúdka a dvanástnika. Ďalšie možné komplikácie pri gastritíde:

• refluxná choroba — únik žalúdočnej kyseliny a natráveného jedla späť  do pažeráka;
• striktúra — zúženie žalúdočného lúmenu v dôsledku dlhotrvajúceho zápalu a zjazvenia;
• perforácia steny žalúdka — vznik priechodného otvoru v stene orgánu sprevádzaný krvácaním do brušnej dutiny;
• peritonitída — zápal pobrušnice;
• pankreatitída — zápal pankreasu;
• malabsorpcia — neschopnosť tela absorbovať základné živiny z potravy;
• dysbakterióza — narušenie rovnováhy črevnej mikroflóry;
• anémia — nedostatok červených krviniek alebo hemoglobínu v dôsledku zhoršeného vstrebávania železa alebo vitamínu B12 v žalúdku.

Chronická gastritída je nebezpečná, pretože pri nej vzniká riziko vzniku rakoviny žalúdka. Dlhodobý zápal môže viesť k stenčeniu a zničeniu sliznice žalúdka. Jej dôsledkom môže byť porušenie regenerácie tkaniva a nahradenie normálnych buniek abnormálnymi, čo zvyšuje pravdepodobnosť malígnej degenerácie.

Diagnostika gastritídy

Gastroenterológ pri prvej konzultácii analyzuje sťažnosti pacienta a príznaky choroby, upresňuje informácie o prítomnosti chronických ochorení gastrointestinálneho traktu a stravovacích návykoch pacienta. Následne palpačne vyšetrí brucho, aby identifikoval bolestivé miesta a príznaky patologického zväčšenia brušných orgánov (pečeň, pankreas). Ďalej pomocou stetoskopu popočúva brucho, aby posúdil peristaltiku a odhalil hromadenie plynov alebo tekutín.

Na potvrdenie diagnózy a vylúčenie ochorení s podobnými príznakmi (vredová a refluxná choroba, cirhóza pečene, pankreatitída) môže súkromný gastroenterológ odporučiť laboratórne a prístrojové vyšetrenia. Laboratórne testy pri diagnostike gastritídy:

• všeobecné a biochemické krvné testy;
• krvné testy, analýza stolice alebo dychový test na Helicobacter pylori;
• krvný test na hladinu pepsinogénu;
• pečeňové testy;
• analýza stolice na latentnú krv;
• krvný test na vitamín B12;
• testy na vírus hepatitídy A, B, C.

K prístrojovým metódam diagnostiky gastritídy patrí gastroskopia a ultrazvuk brušnej dutiny. Gastroskopia umožňuje vyšetriť žalúdočnú sliznicu, posúdiť stupeň zápalu, prítomnosť vredov, polypov a hypertrofických zmien v jej štruktúre. Počas gastroskopie môže lekár vykonať pH-metriu (meranie hladiny kyslosti žalúdka). Ultrazvuk brušnej dutiny pomáha odhaliť ochorenia žlčníka, pankreasu, pečene a čriev, ktoré môžu sprevádzať gastritídu. 

Metódy liečby gastritídy

Cieľom liečby gastritídy je zmierniť jej prejavy, odstrániť zápal, urýchliť regeneráciu žalúdočnej sliznice a predchádzať komplikáciám. Metódy liečby gastritídy:

• farmakoterapia — reguluje kyslosť žalúdočnej šťavy, chráni sliznicu pred poškodením, odstraňuje  bakteriálne infekcie a prejavy  intoxikácie, zmierňuje bolesti, zlepšuje motilitu a normalizuje stolicu;
• diétna strava — pomáha znížiť zaťaženie žalúdka, podráždenie sliznice, normalizovať trávenie a vstrebávanie živín;
• úprava životného štýlu — zahŕňa vyhýbanie sa zlým návykom, zníženie stresu a normalizáciu stravovania.

Aj ľudové prostriedky (bylinné čaje, zemiaková šťava a šťava z aloe, teplé mlieko) môžu prispieť ku zmierneniu príznakov gastritídy. Pred ich aplikáciou je však dôležité sa poradiť s lekárom, aby ste predišli alergickým reakciám alebo zhoršeniu stavu.

Farmakologická liečba gastritídy

Lieky na liečbu gastritídy sa vyberajú v závislosti od formy a typu patológie, ako aj od individuálnych prejavov ochorenia každého pacienta. Farmakologická liečby gastritídy môže zahŕňať:

• inhibítory protónovej pumpy — znižujú tvorbu kyseliny chlorovodíkovej pri zápaloch so zvýšenou kyslosťou;
• antibiotiká — ničia baktériu Helicobacter pylori pri bakteriálnej gastritíde;
• antacidá — neutralizujú kyselinu chlorovodíkovú pri zápaloch so zvýšenou kyslosťou;
• prokinetiká — zlepšujú motilitu žalúdka, odstraňujú nevoľnosť a pocit ťažoby po jedle;
• antagonisti H2-histamínových receptorov — znižujú kyslosť žalúdočnej šťavy pri gastritíde s hyperaciditou;
• prípravky kyseliny chlorovodíkovej — nahrádzajú nedostatok žalúdočnej kyseliny pri zápaloch s nízkou kyslosťou;
• enzýmy — zlepšujú trávenie;
• kortikosteroidy — potláčajú zápal pri autoimunitnej gastritíde;
• antispazmodiká — zmierňujú žalúdočné kŕče, znižujú bolesť;
• imunosupresíva — používajú sa pri ťažkej autoimunitnej gastritíde, ktorú nemožno liečiť kortikosteroidmi;
• antiemetiká — odstraňujú nevoľnosť a vracanie;
• enterosorbenty — absorbujú toxíny a podporujú ich vylučovanie z tela pri chemo-toxickej gastritíde;
• preháňadlá — pomáhajú pri zápche, ktorá sa vyskytuje na pozadí gastritídy;
• lieky proti hnačke — normalizujú stolicu v prípade hnačky;
• gastroprotektíva — zvyšujú tvorbu hlienu, ktorý chráni steny žalúdka pred poškodením.

Liečba liekmi sa môže kombinovať s užívaním komplexov vitamínov a minerálov na podporu metabolizmu a urýchlenie regenerácie žalúdočnej sliznice. Na obnovenie rovnováhy mikroflóry a zlepšenie trávenia môže lekár predpísať probiotiká.

Aká diéta je predpísaná pri gastritíde a aký má účel

Pri gastritíde sa predpisuje ľahko stráviteľná strava, ktorej cieľom je znížiť záťaž žalúdka, normalizovať produkciu kyseliny chlorovodíkovej, uľahčiť trávenie a minimalizovať podráždenie sliznice. Zásady výživy pri gastritíde:

• príjem potravy v malých dávkach (päť až šesť malých porcíí jedla denne);
• dôkladné prežutie jedla;
• dôsledné dodržiavanie stravovacieho režimu (odporúča sa mať raňajky, obed, večeru a desiatu každý deň v rovnakom čase);
• vyhýbanie sa príliš studeným a príliš horúcim jedlám a nápojom.

Najvhodnejšími metódami spracovania potravín pri gastritíde sú varenie, pečenie a varenie v pare. Potrebné je vyhýbať sa vyprážaným jedlám.

Diéta pri gastritíde zahŕňa aj vylúčenie alkoholu, kofeínových a sýtených nápojov z jedálnička. Môžete piť bylinkové čaje (s mätou, harmančekom, medovkou), čerstvé banánové, mrkvové a tekvicové šťavy bez pridaného cukru.

Aké ľudové prostriedky pomáhajú pri gastritíde?

Pri gastritíde môžete piť teplé (nie horúce) bylinkové čaje (s harmančekom, mätou, medovkou, koreňom sladkého drievka). Majú protizápalové vlastnosti a pomáhajú znižovať kŕče v žalúdku. Ďalšie ľudové prostriedky na liečbu gastritídy:

• šťava z aloe vera — pomáha zmierniť zápal a urýchliť hojenie sliznice;
• zemiaková šťava — má hojivé a antiseptické účinky na rany, zlepšuje trávenie;
• nízkotučné mlieko s medom — má upokojujúci účinok, pomáha znižovať podráždenie sliznice (kontraindikované u pacientov alergických na med a laktózu);
• výrobky s probiotikami (netučný prírodný kefír, jogurt) — pomáhajú obnoviť rovnováhu mikroflóry v črevách, normalizujú trávenie a zabraňujú zápche.

Domáca liečba gastritídy však nie je schopná nahradiť farmakologickú liečbu. Ľudové prostriedky môžu zmierniť príznaky, ale neodstránia príčinu ochorenia a nezabezpečia úplné uzdravenie.

Klinické odporúčania na prevenciu gastritídy

Aby ste predišli gastritíde spôsobenej baktériou Helicobacter pylori, odporúčame piť len hygienicky nezávadnú vodu a konzumovať dôkladne umytú zeleninu, ovocie, bobuľoviny a bylinky. Ruky by ste si mali umývať vždy po návšteve verejných miest, a ak žijete s infikovanou osobou, používajte svoje vlastné riady, príbory, uteráky a nechajte sa vyšetriť, aby ste vylúčili infekciu. Ďalšie klinické odporúčania na prevenciu gastritídy:

• vyhýbanie sa dráždivým jedlám (pikantné, slané, kyslé, údené, vyprážané jedlá, fast food);
• dodržiavanie diétneho režimu (konzumácia malých porcií jedla, vyhýbanie sa prejedaniu a nočnému jedeniu);
• dôkladné prežutie jedla;
• vylúčenie zlozvykov (fajčenie, pitie alkoholu a užívanie drog);
• užívanie liekov len na lekársky predpis;
• kontrola úrovne stresu (dodržiavanie spánkového režimu, relaxačné techniky na zmiernenie emocionálneho napätia).

Na zlepšenie prekrvenia tráviacich orgánov a normalizáciu metabolizmu sa odporúča vyhnúť sedavému spôsobu života. Pri prevencii gastritídy pomáha včasná liečba tých ochorení tráviaceho traktu, ktoré môžu vyvolať zápal žalúdočnej sliznice (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída).

Dá sa gastritída úplne vyliečiť?

Možnosť úplného vyliečenia gastritídy závisí od formy a typu ochorenia. Akútna povrchová gastritída sa dá úplne vyliečiť, pretože nespôsobuje štrukturálne zmeny žalúdočnej sliznice. Pri chronickej atrofickej a hypertrofickej gastritíde závisí výsledok liečby od rozsahu postihnutia sliznice. Progresívna degenerácia sprevádzaná nahradením normálnych buniek fibróznym tkanivom je ireverzibilná. Pomocou liekov, diéty a zmeny životného štýlu je však možné znížiť zápal, dosiahnuť trvalú remisiu a predísť komplikáciám.