Kolitída: príznaky, liečba a diéta

Kolitída je zápalové ochorenie hrubého čreva, pri ktorom dochádza k zápalom častí hrubého čreva. Za normálnych okolností, hrubé črevo absorbuje vodu, napomáha množeniu dobrej mikroflóry a tvorbe stolice.
Rozlišuje sa akútna a chronická kolitída. Akútna kolitída je väčšinou infekčného pôvodu a môžu ju vyvolať baktérie, prvoky, huby a vírusy.
Chronická kolitída zahŕňa zriedkavé závažné ochorenie črevného traktu. Typy chronickej kolitídy čreva sú:
Ischemická kolitída vzniká pri nedostatočnom prekrvení čreva. Ischemická kolitída môže byť spôsobená trombózou mezenterickej tepny, zauzlením čriev, črevnou obštrukciou alebo kompresiou ciev nádorom. Antibiotická kolitída vzniká pri narušení črevnej mikroflóry po podaní antibiotík.
Akútna kolitída sa začína náhle a prejavuje sa silnou hnačkou, krvavou stolicou a bolesťou brucha. Akútna kolitída môže spôsobiť zvýšenie telesnej teploty, celkovú slabosť a zimnicu.
Chronická kolitída sa prejavuje obdobiami exacerbácie a remisie. Príznaky kolitídy sú:
Hnačka pri kolitíde je nesformovaná stolica, niekedy s prímesou hlienu a krvi. Príznakmi chronickej kolitídy sú aj strata hmotnosti, dlhodobá letargia a únava. Kolitída u detí je častejšie spôsobená bakteriálnou alebo parazitárnou infekciou a môže viesť k dehydratácii (prejavuje sa letargiou, spavosťou, dychom páchnucim acetónom).
Ulcerózna kolitída je chronické autoimunitné ochorenie, pri ktorom sa v črevnej sliznici vytvárajú hlboké defekty (vredy). Medzi príznaky ulceróznej kolitídy patrí častá hnačka s krvou v stolici. Chronická hnačka spôsobuje, že telo stráca vodu, soli, kyseliny a živiny.
Enterokolitída je kombináciou kolitídy a enteritídy (zápalu tenkého čreva). Typická hnačka pri kolitíde sa vyznačuje častou, ale nie silnou stolicou. Podozrenie na enterokolitídu môže vyvolať veľmi silná a vodnatá hnačka, s prímesou nestrávenej potravy. Enterokolitída sa prejavuje aj bolesťou alebo nepríjemnými pocitmi v bruchu. Enterokolitída vzniká pri potravinových infekciách, ale aj pri Crohnovej chorobe.
Pseudomembranózna kolitída je akútne bakteriálne ochorenie hrubého čreva spôsobené klostrídiovou infekciou. Pri klostrídiovej kolitíde sa na povrchu črevnej sliznice tvoria plaky (pseudomembrány).
Príznaky pseudomembranóznej kolitídy zahŕňajú progresívnu hnačku so zelenou stolicou a nepríjemným zápachom. Pseudomembranózna kolitída taktiež spôsobuje intoxikáciu, zvyšuje telesnú teplotu a pri dehydratácii sa môžu objaviť kŕče.
Spastická kolitída vzniká pri poruche peristaltiky (pohybu) čriev, ktorá je charakterizovaná prítomnosťou svalových kŕčov. Medzi príznaky spastickej kolitídy patrí zápcha a kŕčovitá bolesť v bruchu. Spastickú kolitídu môže zhoršiť stres, poruchy stravovania a iné ochorenia.
Akútnu kolitídu, aj ostatné typy kolitídy je možné vyliečiť odstránením príčiny vzniku tohto ochorenia (napr. kolitída spôsobená antibiotikami). Cieľom liečby chronickej kolitídy je odstrániť príznaky a dosiahnuť dlhodobú remisiu.
Pri podozrení na kolitídu je potrebné navštíviť gastroenterológa, ktorý predpíše vyšetrenie a určí príčinu vzniku zápalu. Diagnostika kolitídy zahŕňa:
Hlavnou vyšetrovacou metódou na určenie typu kolitídy je kolonoskopia (prístrojové vyšetrenie sliznice cez konečník). Opuchnutá, začervenaná sliznica je príznakom katarálnej kolitídy. Pri ulceróznej kolitíde vznikajú defekty sliznice. Pri endoskopickom vyšetrení je mikroskopická kolitída diagnostikovaná pri nepatrných zmenách na sliznici.
Liečba kolitídy závisí od typu ochorenia a jeho závažnosti. Gastroenterológ môže predpísať lieky proti zápche a hnačke, antispazmodiká a probiotiká. Hormonálne protizápalové lieky sa používajú na liečbu ulceróznej kolitídy a Crohnovej choroby. Ak sú lieky neúčinné, krvácanie alebo hlboké vredové defekty v čreve pri kolitíde môžu vyžadovať chirurgickú liečbu.
Na zmiernenie príznakov a prevenciu exacerbácie kolitídy je nevyhnutné držať diétu. Exacerbáciu chronickej kolitídy môžu u každého človeka spôsobiť rozličné potraviny, preto gastroenterológ predpisuje eliminačnú diétu, ktorá spočíva v postupnom vyraďovaní rôznych potravín z jedálnička a sledovaní zmien príznakov.
Kolitídu môže vyvolať konzumácia mastných, sladkých potravín a potravín obsahujúce alergény (morské plody, med, byliny). Medzi potraviny, ktoré nie je vhodné konzumovať pri kolitíde patrí čerstvé mlieko, smotana, maslo, tvrdá, nespracovaná zelenina a ovocie (jablká, hrušky), džúsy, rýchle občerstvenie, alkohol a sladkosti. Strava pri kolitíde so zvýšenou plynatosťou by nemala obsahovať potraviny, ktoré zvyšujú tvorbu plynov v črevách, ako napr. pečivo, kapusta, sýtené nápoje. Pri kolitíde nie je vhodné konzumovať ani semená. Rovnako ako pri pankreatitíde, tak aj pri kolitíde by strava nemala obsahovať sladkosti, mastné jedlá, rýchle občerstvenie, pikantné korenie a alkohol.
Diéta pri chronickej kolitíde by mala obsahovať väčšie množstvo bielkovín a energie, ako aj vlákniny. Pri kolitíde je vhodné jesť ryby, chudé mäso, obilniny, varenú zeleninu a ovocie.
Pri častých hnačkách pri kolitíde je potrebné konzumovať adstringentný produkt (napr. ryža). Pri kolitíde sa vývar z kosti sa používa na nahradenie straty energie a bielkovín spôsobenej dlhotrvajúcou hnačkou. Obnoviť črevnú mikroflóru pri kolitíde čriev pomáha čerstvý jogurt.
Počas diéty pri kolitíde je taktiež dôležité doplniť stratu tekutín a vypiť až 3 litre vody za deň. Pri liečbe miernej kolitídy môže pomôcť držanie diéty a pacient sa tak vyhne užívaniu liekov.
Napriek obmedzeniam môže byť strava pri kolitíde pestrá a chutná. Pripravili sme pre vás týždenný jedálniček, ktorý je vhodný pre pacientov s kolitídou.
Syndróm dráždivého čreva je funkčná porucha, pri ktorej dochádza k dysregulácii tráviaceho traktu. Príznaky syndrómu dráždivého čreva môžu pripomínať kolitídu (riedka stolica a občasné bolesti brucha). Pri syndróme dráždivého čreva sa na rozdiel od kolitídy nevyskytujú žiadne štrukturálne zmeny sliznice (žiadny zápal).
Zatiaľ čo pri kolitíde je zápal lokalizovaný iba v hrubom čreve, pri enterokolitíde ide súčasne o zápal hrubého aj tenkého čreva. Enterokolitída sa vyskytuje pri otrave jedlom a taktiež pri Crohnovej chorobe. Niekedy sa pri enteritíde a kolitíde prejaví aj zápal žalúdka, vtedy vzniká gastroenterokolitída.
Pri chronickej ulceróznej kolitíde možno konzumovať zeleninu a ovocie bez hrubej šupky a bez semien. Počas akútneho obdobia ulceróznej kolitídy možno konzumovať banány, tepelne spracované (pečené) jablká a kyseľ (pokrm zahustený škrobovou múčkou) z bobuľového ovocia, višne a slivky. Konzumáciu hrozna a citrusových plodov je potrebné počas akútneho obdobia obmedziť, pretože majú dráždivé vlastnosti.
Chronická kolitída je nebezpečná, pretože ide o predrakovinové ochorenie. Chronický zápal v čreve prispieva k tvorbe novotvarov (napr. polypov), ktoré sa nakoniec môžu vyvinúť v zhubné nádory. Dlhotrvajúca kolitída môže viesť aj k úbytku hmotnosti, dehydratácii a zníženiu imunity.
Kolitídu nie je vhodné liečiť doma. Samoliečba pri kolitíde je neúčinná a môže viesť ku komplikáciám (črevné krvácanie, dehydratácia). Správnu liečbu zápalu čriev môže predpísať iba lekár v závislosti od príčiny ochorenia.