Aké druhy dysfágie existujú?
Dysfágia sa klasifikuje podľa lokalizácie, mechanizmu vzniku a charakteru priebehu. Určenie druhu poruchy pomáha zvoliť liečbu.
| Typy dysfágie | |
| Typ | Popis |
| Podľa anatomického umiestnenia | |
| Orofaryngeálna | Sťažený je posun potravy z ústnej dutiny cez hltan do pažeráka |
| Ezofageálna | Potrava prejde cez hltan, ale zadrží sa alebo sa pažerákom posúva len ťažko |
| Podľa mechanizmu vzniku | |
| Mechanická | Spôsobuje ju zúženie pažeráka alebo prekážka, ktorá bráni posunu potravy |
| Motorická | Súvisí s poruchou sťahov svalov pažeráka alebo činnosti jeho zvieračov |
| Funkčná | Diagnostikuje sa po vylúčení štrukturálnych a slizničných príčin, príčinnej úlohy refluxu, eozinofilnej ezofagitídy a hlavných motorických porúch pažeráka. Poruchu môže sprevádzať stres a úzkosť |
| Podľa charakteru priebehu | |
| Trvalá | Poruchy vznikajú pravidelne a môžu pretrvávať dlhší čas |
| Intermitentná | Príznaky sa objavujú z času na čas a môžu dočasne vymiznúť |
Aké sú príznaky dysfágie?
Prvým príznakom poruchy môže byť pocit, že jedlo pri prehĺtaní uviazne v hrdle. Ďalšie príznaky dysfágie zahŕňajú:
- zabiehanie alebo kašeľ počas jedenia;
- vniknutie tekutej stravy alebo nápojov do nosohltana;
- zvýšené slinenie;
- kašeľ a nutkanie na vracanie pri jedení;
- potreba nadmerne zapíjať suché jedlo vodou;
- zmena hlasu (chrapot alebo vlhký zvuk hlasu po prehltnutí);
- pravidelné pálenie záhy a regurgitácia (návrat) obsahu žalúdka.
Pacienta môže trápiť aj bolesť v pažeráku pri prehĺtaní, ktorá zvykne vyžarovať do hrudníka alebo medzi lopatky. V niektorých prípadoch sa zo strachu z opätovného nepríjemného pocitu môže vyvinúť psychogénna bariéra pred jedlom.
Máte otázky ohľadom práce oddelenia endoskopie v Doktorpro? Spýtajte sa!
Prečo vznikajú problémy s prehĺtaním?
Sťažené prehĺtanie môže vznikať pri refluxe, keď pravidelný návrat obsahu žalúdka dráždi sliznicu pažeráka. Ďalšie príčiny dysfágie zahŕňajú:
- ezofagitídu (zápal sliznice pažeráka);
- striktúru pažeráka (zúženie jeho priesvitu);
- nádorové útvary pažeráka alebo susedných orgánov;
- cudzie teleso v pažeráku;
- ochorenia nervového systému a nervovosvalového prenosu, ktoré narúšajú činnosť svalov (myasténia, amyotrofická laterálna skleróza, Parkinsonova choroba, skleróza multiplex);
- psychoemocionálny stres alebo úzkosť.
Sťažené prehĺtanie môže spôsobiť aj achalázia pažeráka. Pri nej sa dolný pažerákový zvierač nedostatočne uvoľňuje a posun potravy do žalúdka je narušený.
Čím je dysfágia nebezpečná?
Jedným zo závažných následkov sťaženého prehĺtania môže byť aspirácia — vniknutie čiastočiek jedla alebo tekutiny do dýchacích ciest, ktoré môže viesť k vzniku aspiračnej pneumónie (zápalu pľúc). Ďalšie komplikácie dysfágie zahŕňajú:
- chronický nedostatok živín;
- dehydratáciu pre strach z pitia vody;
- prudký úbytok telesnej hmotnosti a vyčerpanie;
- poškodenie stien pažeráka tuhými hrudkami jedla.
Uviaznuté jedlo môže úplne uzavrieť priesvit pažeráka. Neschopnosť prehltnúť sliny si vyžaduje neodkladnú lekársku pomoc. Porucha dýchania môže vzniknúť pri aspirácii alebo pri stlačení dýchacích ciest.
Ako sa určuje príčina poruchy prehĺtania?
Pri ťažkostiach s prehĺtaním sa treba obrátiť na gastroenterológa. Lekár preštuduje ťažkosti a anamnézu, vykoná fyzikálne vyšetrenie vrátane posúdenia oblasti úst, hrdla a krku. Na spresnenie príčiny poruchy môže byť potrebná ďalšia diagnostika. Vyšetrenie pažeráka pri dysfágii zahŕňa:
- endoskopiu (gastroskopiu) — umožňuje prezrieť sliznicu pažeráka a odhaliť zápal, zúženie alebo iné zmeny;
- endoskopickú biopsiu — umožňuje získať vzorku tkaniva na laboratórne vyšetrenie;
- röntgenové vyšetrenie s báriom — zobrazuje prechod kontrastnej látky a pomáha odhaliť zúženie alebo prekážku;
- manometriu pažeráka — posudzuje silu, postupnosť a koordináciu svalových sťahov.
Pri podozrení na neurologickú príčinu dysfágie môže byť potrebná konzultácia u neurológa. Lekár posúdi činnosť nervového systému a svalov, ktoré sa podieľajú na prehĺtaní, čo umožní stanoviť správnu diagnózu.
Objednajte sa na konzultáciu o gastroskopie
Ako sa lieči dysfágia?
Sťažené prehĺtanie nie je samostatné ochorenie, preto sa liečba zameriava na odstránenie ochorenia, ktoré ho vyvolalo. Liečba dysfágie zahŕňa:
- medikamentóznu liečbu podľa príčiny dysfágie: napríklad inhibítory protónovej pumpy pri refluxnej ezofagitíde; lieky na liečbu motorických porúch sa predpisujú s ohľadom na stanovenú diagnózu;
- diétu a zmenu konzistencie jedál — na uľahčenie prechodu potravy a zníženie rizika jej vniknutia do dýchacích ciest;
- cviky na posilnenie hltana a jazyka — na zlepšenie činnosti a koordinácie svalov, ktoré sa podieľajú na prehĺtaní;
- endoskopické rozšírenie pažeráka (bužírovanie, balónikovú dilatáciu) — na odstránenie zúžených úsekov.
Metódu liečby poruchy prehĺtania volí lekár individuálne. Zohľadňuje pritom vek pacienta, výraznosť príznakov a prítomnosť sprievodných ochorení tráviaceho traktu.
Kedy je pri dysfágii potrebná gastroskopia?
Gastroskopia sa využíva na hľadanie štrukturálnych a zápalových príčin ezofageálnej dysfágie. Dôvody na gastroskopiu zahŕňajú:
- trvalé alebo postupujúce sťažené prehĺtanie;
- pocit uviaznutia tuhej stravy;
- bolestivé prehĺtanie;
- nevysvetliteľný úbytok telesnej hmotnosti;
- podozrenie na zúženie alebo zápal pažeráka;
- dysfágiu spolu s príznakmi krvácania do tráviaceho traktu.
Vyšetrenie pomáha posúdiť stav pažeráka, žalúdka a dvanástnika. V prípade potreby môže lekár počas vyšetrenia vykonať biopsiu na následné laboratórne vyšetrenie tkaniva.
