Čo zobrazuje gastroskopia a ako sa na ňu pripraviť?

Gastroskopia (fibrogastroskopia, gastroduodenoskopia) je diagnostický postup, ktorý umožňuje vyšetriť pažerák, žalúdok, dvanástnik a odhaliť ochorenia tráviaceho traktu v ranom štádiu. Vyšetrenie sa vykonáva pomocou gastroskopu (endoskopického prístroja). Gastroskop je dlhá a tenká trubica (hadica) s kamerou a svetlom. Počas gastroskopie sa hadica (sonda) zavedie cez ústa do pažeráka a obraz sa prenáša z kamery na obrazovku, čo umožňuje posúdiť stav orgánov. Rozlišujeme tieto typy gastroskopie:

• fibrogastroduodenoskopia (FGDS) — vyšetrenie hornej časti gastrointestinálneho traktu (GIT) pomocou endoskopu s vláknami;
• ezofagogastroduodenoskopia (EGDS) — diagnostika slizníc pažeráka, žalúdka a dvanástnika pomocou videogastroskopu.

Na zníženie nepríjemných pocitov počas vyšetrenia tráviaceho traktu môže lekár predpísať gastroskopiu v anestézii, ktorá sa vykonáva pod sedatívami (medikamentózny spánok). Môže sa použiť aj transnazálna gastroskopia, t.j. metóda vyšetrenia tráviaceho traktu zavedením tenkej trubice gastroskopu cez nos.

Gastroskopia sa predpisuje pri podozrení na ochorenia hornej časti gastrointestinálneho traktu (gastritída, žalúdočné a dvanástnikové vredy, refluxná choroba pažeráka).

Indikácie pre gastroskopiu

Medzi indikácie na fibrogastroskopiu (FGS) patrí:

• bolesť v oblasti žalúdka;
• ťažkosti s prehĺtaním (dysfágia);
• nevoľnosť a vracanie;
• pálenie záhy;
• poruchy stolice (zápcha alebo hnačka);
• ťažoba v žalúdku po jedle;
• nadúvanie brucha;
• nechutenstvo;
• náhla zmena hmotnosti (zvýšenie alebo zníženie hmotnosti);
• podozrenie na krvácanie z tráviaceho traktu (v prítomnosti krvi v zvratkoch a tmavej stolice).

Gastroskopiu je potrebné podstúpiť aj v prípade anémie (zníženie počtu červených krviniek a hemoglobínu v krvi). Žalúdok, pažerák a dvanástnik sa vyšetrujú aj na monitorovanie liečby ochorení tráviaceho traktu.

Ak je pacient fyzicky (žalúdok je bez zvyškov jedla) aj psychicky (pokojný) pripravený, gastroskopiu možno vykonať v priebehu jednej minúty. Ak lekár zistí patológie (vredy, polypy, nádory), postihnuté miesta na obrazovne zväčší a vyšetrí. Ak sa patologické zmeny nachádzajú v hornej časti tráviaceho traktu, gastroskopia trvá približne päť minút. Ak sa vykonáva biopsia (odber materiálu na cytologické vyšetrenie), čas zákroku sa môže predĺžiť na 10 minút.

Počas gastroskopie môže lekár vidieť anatomické vlastnosti štruktúry žalúdka, dvanástnika a pažeráka, odhaliť patologické stavy orgánov v ranom štádiu. Gastroskopia zobrazuje:

• prítomnosť polypov, erózií, vredov, benígnych a malígnych nádorov;
• oblasti zápalu sliznice;
• rozpad cievnej štruktúry;
• cudzie predmety uložené v pažeráku alebo žalúdku;
• veľkosť a hĺbka vredov a erózií;
• stav chlopne medzi pažerákom a žalúdkom;
• riziko možného krvácania.

Gastroskop umožňuje vyšetriť stav sliznice orgánov tráviaceho traktu pri veľkom zväčšení, posúdiť jej farbu, štruktúru a celistvosť. FGS umožňuje odber materiálu na ďalšie analýzy (biopsia novotvarov, test na Helikobakter Pylori). Lekár môže tiež vidieť dilatáciu žíl a stenózu (zúženie) pažeráka.

Osem až dvanásť hodín pred gastroduodenoskopiou je potrebné vyhýbať sa konzumácii jedla. Posledné jedlo v rámci prípravy na gastroskopiu naplánovanú na ráno by nemalo byť neskôr ako o siedmej hodine večer. V prípade vredov môže jedlo zostať v žalúdku a rušiť vyšetrenie. Pod zvyškami jedla sa môžu nachádzať aj malé polypy a vyšetrenie neposkytne úplné informácie. Príprava na gastroskopiu zahŕňa:

• vyhýbanie sa konzumácii jedla 12 hodín pred vyšetrením (v prípade vyšetrenia v anestézii);
• vyhýbanie sa konzumácii jedla 8 hodín pred vyšetrením (ak sa FGS vykonáva večer);
• vyhýbanie sa fajčeniu deň pred zákrokom;
• vyhýbanie sa konzumácie mastných, korenených, slaných, vyprážaných jedál, alkoholu dva dni pred FGS.

Pri gastroskopii by ste nemali mať pri sebe okuliare ani zubnú protézu, aby neprekážali pri zavádzaní sondy do pažeráka. Môže byť tiež potrebné dočasne prerušiť užívanie liekov (po konzultácii s lekárom). Ak sa gastroskopia vykonáva popoludní, ráno si môžete dať ľahké raňajky (varené chudé mäso, zemiaková kaša pripravená na vode, ovsené vločky alebo pohánková kaša). Pred gastroskopiou sa neodporúča konzumovať potraviny, ktoré spôsobujú plynatosť (strukoviny, čerstvé ovocie a zelenina, kyslomliečne výrobky, pečivo).

Pred gastroskopiou sa neodporúča čistiť zuby. Zubná pasta sa môže dostať do žalúdka a spôsobiť vylučovanie žalúdočnej šťavy, ktorá skreslí výsledky vyšetrenia. Niektoré zubné pasty obsahujú farbivá a ich prienik do pažeráka a žalúdka môže spôsobiť zafarbenie sliznice. Nemali by ste tiež používať ústne vody ani žuvačky.

Pred fibrogastroduodenoskopiou (FGDS) sa neodporúča konzumovať jedlo, čaj, kávu ani džúsy (najmenej osem hodín pred vyšetrením). Dve až tri hodiny pred vyšetrením však môžete vypiť niekoľko dúškov čistej nesýtenej vody. Prítomnosť tekutiny v žalúdku môže spôsobiť dávivý reflex a skomplikovať vyšetrenie.

Pacienti sa často obávajú možnej bolesti, neznámeho a odhalenia nebezpečných ochorení. Vyšetrenie je však rýchle a bezbolestné. Pri konzultácii vám lekár vysvetlí, ako bude vyšetrenie prebiehať. Lekár vás upozorní, že pri zavádzaní sondy sa môžu vyskytnúť nepríjemné pocity. Individuálny prístup k pacientovi a psychologický prístup pomáhajú prekonať strach z bolestivých pocitov.

Na zníženie nepríjemných pocitov pred gastroskopiou lekár znecitlivie hrdlo. Ak ste alergický na anestetiká, informujte o tejto skutočnosti svojho lekára.

V prípade silného strachu alebo dávivého reflexu sa gastroskopia vykonáva pod vplyvom intravenóznej anestézie. Pacient je počas vyšetrenia uvedený do medikamentózneho spánku. Trvanie sedatív je krátke a trvá do konca manipulácie.

Na zníženie dávenia počas gastroskopie sa používajú anestetiká, ktoré sa aplikujú na koreň jazyka a uľahčujú zavedenie sondy. Je tiež potrebné uvoľniť sa a sústrediť sa na dýchanie. Počas prehĺtania sondy by ste nemali zadržiavať dych. Pomaly a zhlboka dýchajte nosom.

Gastroskopia je bezpečný vyšetrovací postup a pri dodržaní podmienok dezinfekcie zdravotníckych nástrojov nie je možné sa počas nej nakaziť. Gastroskop sa po každom vyšetrení ošetruje špeciálnymi roztokmi, ktoré ničia baktérie, tuberkulózu a biologické materiály (krv, žlč, hlieny). Na gastroskopické vyšetrenie sa používa vybavenie ošetrené antiseptickými prípravkami. Lekár a zdravotné sestry používajú pri manipulácii rukavice.

Výsledok z fibrogastroduodenoskopie (FGDS) vám po skončení vyšetrenia poskytne lekár. Výsledky biopsie, ktorá sa vykonáva počas gastroskopie, môžu byť hotové do jedného až dvoch týždňov. Na interpretáciu FGDS a stanovenie diagnózy je potrebné poradiť sa s gastroenterológom.

Po gastroskopii sa môže vyskytnúť bolesť hrdla a nepríjemné pocity pri prehĺtaní. Bolesť v hrdle sa môže objaviť v dôsledku mechanického vplyvu gastroskopu na hrtan a pažerák. Bolesť po gastroskopii môže pretrvávať dva až tri dni a bez ďalšej liečby vymizne.

Po gastroskopii môže žalúdok bolieť niekoľko dní, pretože endoskopická sonda zanecháva mikrotraumy na sliznici vyšetrovaných orgánov. Ak žalúdok neprestane bolieť v priebehu troch až štyroch dní, je potrebné vyhľadať lekára, aby sa vylúčil výskyt komplikácií. Medzi možné komplikácie po gastroskopii patrí:

• alergická reakcia na anestetické lieky;
• bolesť na hrudníku a v krku;
• nevoľnosť a vracanie;
• perforácia (porušenie celistvosti) žalúdka;
• krvácanie (prejavuje sa krvavým vracaním a tmavou stolicou);
• poruchy srdcového rytmu.

Komplikácie v dôsledku gastroskopie sú zriedkavé a môžu súvisieť s prítomnosťou sprievodných ochorení (srdcové a respiračné zlyhanie, aortálna stenóza). Riziko komplikácií sa zvyšuje po operácii gastrointestinálnych orgánov a vo vyššom veku.

Keď sa vám vráti prehĺtací reflex a zmizne znecitlivenie hrdla môžete po gastroskopii jesť. Jedlo by malo byť mäkké a mať izbovú teplotu. Po vyšetrení sa odporúča odpočívať a dodržiavať pitný režim (vypiť aspoň jeden a pol litra vody denne). Po gastroskopii môžete konzumovať:

• tekuté kaše;
• varenú alebo dusenú zeleninu;
• chudé mäso (kuracie, morčacie);
• husté polievky;
• nesladený bylinkový čaj.

Odporúča sa jesť malé porcie štyrikrát až päťkrát denne. Prvé porcie jedla po gastroskopii by mali mať približne 200 g.

Po gastroskopii pod vplyvom anestézie by ste v ten istý deň nemali šoférovať auto, pretože sa skráti reakčný čas. Neodporúča sa vykonávať ťažkú fyzickú aktivitu ani konzumovať pevnú stravu. Po FGS sa jednu až dve hodiny neodporúča jesť a pri vykonávaní biopsie je potrebné zdržať sa jedla na dve až tri hodiny, aby nedošlo k podráždeniu sliznice žalúdka. Po gastroskopii sa neodporúča konzumovať:

• alkohol;
• kávu;
• sýtené nápoje, džúsy;
• koreniny;
• omáčky;
• marinády;
• korenené potraviny;
• mastné mäso (kačacie, bravčové);
• pečivo.

Bezprostredne po gastroskopii by ste nemali užívať lieky. Ak potrebujete pravidelne užívať lieky, informujte sa u svojho lekára, kedy môžete pokračovať v liečbe.

Gastroskopia patrí medzi bezpečné vyšetrenia a môže sa vykonávať aj počas tehotenstva. Kontraindikáciou je gastroskopia pod vplyvom anestézie, pretože môže dôjsť k poškodeniu plodu.

O vykonaní gastroskopie u tehotných žien by mal rozhodnúť ošetrujúci lekár. Ak nie sú prítomné akútne príznaky ochorenia tráviaceho traktu (krv pri vracaní, silné bolesti žalúdka), gastroskopia sa naplánuje na druhý trimester tehotenstva.

Gastroskopiu možno vykonať u detí, pretože nie je zdraviu škodlivá. Gastroskopia môže byť dieťaťu predpísaná, v prípade podozrenia na gastritídu, žalúdočný a dvanástnikový vred alebo krvácanie z tráviaceho traktu. Deti mladšie ako tri roky majú problém prehltnúť sondu, preto gastroskopiu podstupujú pod vplyvom sedatív (medikamentózny spánok).

Dieťa by v priebehu ôsmich až desiatich hodín pred gastroskopiou nemalo konzumovať žiadne jedlo a v priebehu dvoch až troch hodín pred vyšetrením by nemalo piť vodu. Po zákroku sa odporúča obmedziť fyzickú aktivitu (behanie, skákanie, aktívne hry).

Gastroskopia sa predpisuje v prípade, že jej prínos prevyšuje možné zdravotné riziká. O vykonaní vyšetrenia by mal rozhodnúť ošetrujúci lekár. Gastroskopiu sa neodporúča vykonávať v prípade:

• kardiovaskulárnych ochorení (aneuryzma aorty, infarkt myokardu);
• poruchy zrážania krvi;
• ochorení dýchacieho systému (chronická obštrukčná choroba pľúc, astma);
• duševných porúch;
• epilepsie.

Gastroduodenoskopia sa nevykonáva pri exacerbácii chronických ochorení. Vyšetrenie by sa malo odložiť aj vtedy, ak má pacient príznaky vírusových ochorení (chrípka, akútne vírusové infekcie dýchacích ciest).

Činnosť orgánov tráviacej sústavy je možné vyšetriť aj bez gastroskopie. Gastroenterológ môže predpísať vyšetrenie krvi a stolice alebo vykonať prístrojové vyšetrenia. Ochorenia tráviaceho traktu je možné diagnostikovať:

• ultrazvukom brušnej dutiny;
• röntgenovým vyšetrením žalúdka; 
• počítačovou tomografiou brušnej dutiny;
• meraním kyslosti žalúdka;
• rádioizotopovým vyšetrením.

Uvedené metódy výskumu umožňujú posúdiť veľkosť a štruktúru orgánov tráviaceho traktu, zistiť prítomnosť patologických stavov a novotvarov. Gastroskopia je však najinformatívnejším spôsobom vyšetrenia horných častí tráviacej sústavy, pretože umožňuje podrobne vyšetriť sliznicu orgánov.