Šelest na srdci u dospelého: príčiny a diagnostika

Čo je šelest na srdci?

Zvuk vzniká, keď sa prúdenie krvi v srdcových dutinách alebo veľkých cievach stane turbulentným. Môže k tomu dôjsť pri zrýchlení prietoku krvi, zúžení chlopne alebo cievy, spätnom toku krvi cez chlopňu, ako aj pri otvore v srdcovej priehradke alebo abnormálnom spojení ciev.

Aké typy srdcových šelestov existujú a o čom svedčia?

Charakteristika srdcových šelestov má dôležitý diagnostický význam, keďže odráža osobitosti hemodynamiky a umožňuje predpokladať typ ochorenia. V kardiológii sa používa niekoľko klasifikačných kritérií.

Srdcové šelesty sa delia aj podľa intenzity zvuku. Na posúdenie hlasitosti sa používa Levinova škála, ktorá zahŕňa šesť stupňov: od sotva rozoznateľného zvukového fenoménu až po silný šelest počuteľný aj bez priloženia fonendoskopu. Podľa dynamiky zmeny hlasitosti sa zvukové fenomény delia na klesajúce (decrescendo), narastajúce (crescendo), stále a vlnovité šelesty typu crescendo-decrescendo.

Čo spôsobuje šelest na srdci u dospelého?

Šelest na srdci u dospelého môže súvisieť s rôznymi stavmi: infekčnými a zápalovými ochoreniami, organickými zmenami chlopní a iných štruktúr srdca, vrodenými a genetickými osobitosťami, ako aj zmenami rýchlosti prietoku krvi. K možným príčinám srdcového šelestu patria:

• vrodené srdcové chyby (defekt komorovej priehradky, defekt predsieňovej priehradky, stenóza chlopne pľúcnice, perzistujúci ductus arteriosus);

• získané chlopňové chyby srdca (stenóza alebo nedostatočnosť mitrálnej, aortálnej, trikuspidálnej alebo pľúcnej chlopne);

• hypertrofická kardiomyopatia, pri ktorej zhrubnutie srdcového svalu môže brániť odtoku krvi z ľavej komory;

• cievne ochorenia (aneuryzma aorty, aneuryzma pľúcnice, stenóza veľkej cievy, arteriovenózne fistuly);

• infekčná endokarditída — zápal vnútornej výstelky srdca, ktorý môže poškodzovať chlopne a spôsobiť nový alebo zmenený šelest;

• reumatická choroba srdca, ktorá poškodzuje srdcové chlopne a narúša ich činnosť.

Funkčný systolický šelest pri anémii môže vzniknúť pre zníženú schopnosť krvi prenášať kyslík, ktorú sprevádza kompenzačné zvýšenie srdcového výdaja. S vekom sa zvyšuje pravdepodobnosť degeneratívnych zmien chlopní — môžu sa v nich ukladať vápnikové usadeniny, čím sa chlopňa stáva tuhou a menej pohyblivou, čo môže viesť k jej zúženiu alebo neúplnému uzavretiu a k vzniku srdcového šelestu.

Je šelest na srdci vždy príznakom ochorenia?

Srdcové šelesty môžu za normálnych okolností vznikať pri zvýšenom prietoku krvi, kedy chlopne a štruktúra srdca nemajú závažné patologické zmeny. Označujú sa ako funkčné alebo akcidentálne (neškodné). U dospelých sa takýto šelest môže objaviť počas tehotenstva, pri zvýšenej teplote, anémii, hypertyreóze alebo po fyzickej záťaži. Po odstránení príčiny šelest zvyčajne vymizne a nevyžaduje osobitnú liečbu.

Neprítomnosť ťažkostí však nevylučuje srdcovo-cievne ochorenie, preto sa prvýkrát zistený šelest posudzuje s ohľadom na vek, anamnézu, charakter šelestu a výsledky vyšetrenia. Osobitná pozornosť je potrebná pri diastolickom šeleste, drsnom alebo hlasnom systolickom šeleste, prítomnosti príznakov a zmenách na kardiograme.

Aké príznaky môžu sprevádzať šelest na srdci?

Samotný šelest na srdci človek zvyčajne nevníma, zistí ho všeobecný lekár alebo kardiológ počas preventívnej alebo inej lekárskej prehliadky. Pri srdcových ochoreniach sa môžu súčasne objaviť nepríjemné pocity a občasná alebo trvalá bolesť v oblasti srdca. Ďalšie sprievodné príznaky srdcového šelestu zahŕňajú:

• dýchavičnosť pri fyzickej záťaži alebo v pokoji;

• rýchlu unaviteľnosť a zníženú toleranciu bežnej fyzickej záťaže;

• zrýchlený alebo nepravidelný tep, pocit nepravidelnosti srdcového rytmu;

• závraty, epizódy straty vedomia alebo stavy na omdletie;

• opuchy končatín;

• pocit nedostatku vzduchu v ľahu;

• nevysvetliteľnú slabosť.

Možný je aj dlhotrvajúci kašeľ, zvýšená teplota a náhly nárast telesnej hmotnosti v dôsledku zadržiavania tekutín. Výraznosť príznakov závisí od srdcového ochorenia a miery jeho vplyvu na krvný obeh. Prítomnosť alebo neprítomnosť ťažkostí neumožňuje svojpomocne určiť, či je šelest funkčný, alebo patologický, preto je potrebná konzultácia u všeobecného lekára alebo kardiológa.

Ako lekár určuje príčinu šelestu?

Diagnostika srdcového šelestu sa začína dôkladným klinickým posúdením: lekár zisťuje ťažkosti, prekonané ochorenia, výskyt srdcovo-cievnych ochorení u príbuzných, užívanie liekov, okolnosti a čas vzniku príznakov. Počas auskultácie lekár posúdi fázu srdcového cyklu, v ktorej šelest vzniká, jeho hlasitosť, farbu zvuku a charakter.

Rozsah vyšetrenia sa určuje individuálne podľa klinickej situácie. Diagnostika pri šeleste na srdci zahŕňa:

• EKG (elektrokardiogram) — zaznamenáva elektrickú aktivitu srdca a pomáha odhaliť poruchy srdcového rytmu, príznaky hypertrofie srdcových oddielov a niektoré ďalšie zmeny, ktoré ovplyvňujú vnútrosrdcový prietok krvi;

• Holterovo monitorovanie EKG — nepretržitý záznam elektrickej aktivity srdca počas 24 hodín (alebo dlhšie);

• echokardiografia (ultrazvuk srdca) — vyšetrenie štruktúry a funkcie srdca, ktoré umožňuje posúdiť chlopne, veľkosť srdcových dutín a sťahovanie myokardu;

• celkový a biochemický rozbor krvi — pomáha odhaliť anémiu, ktorá môže byť príčinou funkčného šelestu.

Ultrazvuk srdca pri srdcových šelestoch je kľúčová vyšetrovacia metóda pri podozrení na štrukturálne ochorenie srdca. Vyšetrenie umožňuje posúdiť stavbu a činnosť chlopní a srdcových dutín, ako aj sťahovanie myokardu. V režime dopplerovského vyšetrenia ultrazvuk umožňuje posúdiť rýchlosť a smer prietoku krvi v srdci.

V prípade potreby môže lekár predpísať röntgen hrudníka, záťažové testy, CT alebo MRI srdca a veľkých ciev. Výber metódy závisí od predpokladanej príčiny šelestu a výsledkov prvotného vyšetrenia.

Kedy sa treba obrátiť na kardiológa?

Konzultácia u kardiológa je potrebná pri príznakoch, ktoré môžu poukazovať na poruchu činnosti srdca. Dôvody na konzultáciu u kardiológa zahŕňajú:

• prvýkrát zistený šelest pri preventívnej prehliadke;

• dýchavičnosť alebo výraznú unaviteľnosť pri bežnej záťaži;

• spomalený, zrýchlený alebo nepravidelný tep;

• bolesť alebo nepríjemné pocity v hrudníku;

• závraty alebo epizódy straty vedomia;

• vznik opuchov;

• vrodenú alebo získanú srdcovú chybu, kardiomyopatiu alebo infarkt v anamnéze.

Ak sa šelest objaví náhle a súčasne vznikne výrazná dýchavičnosť, silná bolesť v hrudníku, mdloba, výrazná slabosť alebo iné akútne príznaky, je potrebná neodkladná lekárska pomoc.

Môže šelest na srdci odznieť sám?

Funkčný šelest môže vymiznúť po odstránení príčiny, ktorá vyvolala zvýšený prietok krvi: anémie, zvýšenej teploty, tehotenstva alebo hypertyreózy. Šelest spojený s ochorením chlopní, vrodenou chybou alebo štrukturálnym ochorením srdca si vyžaduje liečbu a sám nevymizne.

Dá sa športovať pri šeleste na srdci?

Funkčný šelest pri neprítomnosti srdcových ochorení zvyčajne nevyžaduje obmedzenie fyzickej aktivity. Pri chlopňových chybách, kardiomyopatiách a vrodených chybách určuje prípustnú mieru záťaže kardiológ po vyšetrení.

Čím sa líši šelest na srdci od búšenia srdca?

Šelest na srdci je prídavný zvuk, ktorý lekár zistí pri auskultácii. Vzniká pre osobitosti prúdenia krvi cez srdcové dutiny, chlopne alebo veľké cievy. Búšenie srdca je pocit, keď človek vníma zrýchlené, silné alebo nepravidelné sťahy srdca, prípadne jeho vynechávanie.

Ako často sú potrebné kontroly po zistení šelestu na srdci?

Frekvencia sledovania závisí od príčiny a výraznosti šelestu a určuje ju kardiológ individuálne. Pri funkčnom šeleste bez srdcového ochorenia zvyčajne nie je potrebné trvalé sledovanie u kardiológa. Pri chlopňových chybách, kardiomyopatiách a vrodených srdcových ochoreniach určuje kardiológ frekvenciu vyšetrení a echokardiografie s ohľadom na diagnózu a vývoj stavu. Vznik dýchavičnosti, bolesti v hrudníku, mdlôb, opuchov alebo výrazného búšenia srdca si vyžaduje mimoriadnu návštevu lekára.

Ovplyvňuje šelest na srdci dĺžku života?

Prognóza závisí od ochorenia, ktoré šelest vyvolalo, od miery postihnutia srdca a od účinnosti liečby. Funkčný šelest nesúvisí so štrukturálnym poškodením srdca a zvyčajne neovplyvňuje dĺžku života. Pri ochoreniach chlopní a iných srdcových ochoreniach včasná diagnostika a liečba znižujú riziko komplikácií a pomáhajú udržať ochorenie pod kontrolou