Dyslipidémia je porucha lipidového (tukového) metabolizmu, ktorá sa prejavuje zvýšením hladiny triglyceridov a „zlého“ cholesterolu (lipoproteínov s nízkou hustotou, LDL) v krvi, ako aj znížením koncentrácie „dobrého“ cholesterolu (lipoproteínov s vysokou hustotou, HDL). Ochorenie sa môže vyvinúť na pozadí nezdravej stravy, obezity, cukrovky alebo sedavého spôsobu života.
Patológia sa často prejavuje ťažkosťami v nohách, xantelazmami na viečkach a bolesťou za hrudnou kosťou. Liečba zvyčajne zahŕňa medikamentóznu terapiu a diétu s nízkym obsahom tukov.
Na diagnostiku a liečbu dyslipidémie v Bratislave sa špecializujú kardiológovia v medicínskom centre Doktorpro. Objednávanie na vyšetrenie u kardiológa prebieha nepretržite.
Príčíny dyslipidémie
Medzi základné príčiny dyslipidémie patria:
- cukrovka (trvalé zvýšenie hladiny cukru v krvi);
- ochorenia žlčníka (žlčové kamene, cholecystitída);
- ochorenia obličiek (obličková nedostatočnosť, nefrotický syndróm, glomerulonefritída);
- nezdravá strava s nadbytkom živočíšnych tukov a jednoduchých sacharidov;
- Cushingov syndróm (nadbytok kortizolu v organizme);
- anémia (zníženie počtu erytrocytov alebo hemoglobínu);
- sedavý spôsob života;
- škodlivé návyky (konzumácia alkoholu, fajčenie);
- chronický stres.
Dyslipidémia sa môže vyvinúť pri hypotyreóze — zníženej funkcii štítnej žľazy, keď sa znižuje produkcia tyreoidálnych hormónov, ktoré regulujú metabolizmus tukov.
Dyslipidémia sa často vyskytuje pri obezite a metabolickom syndróme — komplexe porúch metabolizmu sprevádzanom nahromadením tuku v oblasti brucha, inzulínovou rezistenciou, hyperglykémiou a arteriálnou hypertenziou.
V dôsledku spomaleného vylučovania cholesterolu žlčou a porúch metabolizmu lipidov v hepatocytoch sa môže dyslipidémia rozvinúť pri cholestáze (stagnácii žlče) a ochoreniach pečene, ako sú nealkoholová tuková choroba pečene, primárna biliárna cirhóza či hepatitída.
Dyslipidémia sa môže objaviť na pozadí užívania niektorých liekov (glukokortikoidov, betablokátorov, diuretík, hormonálnych antikoncepčných prostriedkov alebo antiretrovírusových liekov).
Medzi rizikové faktory dyslipidémie patrí aj genetická predispozícia — dedičné genetické mutácie, ktoré vedú k nadmernej produkcii „zlého“ cholesterolu.
Príznaky dyslipidémie
Medzi základné štádia dyslipidémie patria:
- xantomy (husté žltkasté útvary na koži, častejšie v oblasti kĺbov);
- xantelazmy (mäkké žlté plaky na viečkach);
- lipoidný oblúk rohovky (bielo-sivý prstenec na okraji rohovky oka);
- dýchavičnosť pri fyzickej námahe;
- bolesti hlavy a závraty;
- sklon k mdlobám;
- zvýšený krvný tlak;
- zrýchlený srdcový tep;
- bolesť za hrudnou kosťou;
- zvýšenie telesnej hmotnosti;
- zníženie koncentrácie a pamäti;
- zvýšené potenie;
- kŕče, opuchy, znecitlivenie a pocit chladu v nohách;
- bolesť v dolných končatinách, ktorá sa zhoršuje pri státí a chôdzi;
- celková slabosť a rýchla únava;
- bolesť v bruchu;
- pálenie záhy a horkosť v ústach;
- nevoľnosť a vracanie;
- ťažkosť a bolesť v pravom podrebrí.
Nestabilná stolica (striedanie zápchy a hnačky) sa môže vyskytnúť aj v dôsledku porúch trávenia a zmeny zloženia žlče.
Štádia dyslipidémie
Štádiá dyslipidémie odrážajú charakter poruchy lipidového metabolizmu, riziko vzniku aterosklerózy a iných kardiovaskulárnych komplikácií (ischemia myokardu, mozgová príhoda, infarkt). Klasifikácia dyslipidémie podľa štádií zahŕňa:
- I. štádium (mierne) — mierne zvýšenie hladiny celkového cholesterolu a lipoproteínov s nízkou hustotou pri normálnej hladine triglyceridov. Zmeny sa častejšie zistia náhodne pri preventívnom vyšetrení.
- II. štádium (výrazné) — trvalé zvýšenie „zlého“ cholesterolu a triglyceridov, zníženie lipoproteínov s vysokou hustotou. V tejto fáze sa vytvárajú tukové usadeniny v stenách ciev, v dôsledku čoho sa zvyšuje riziko aterosklerózy (tvorba cholesterolových plátov na stenách ciev).
- III. štádium (ťažké) — výrazné poruchy všetkých ukazovateľov lipidového metabolizmu, výskyt xantómov, xantelasiem, aterosklerotických plátov. Zvyšuje sa pravdepodobnosť ischemickej choroby srdca (nedostatočný prísun kyslíka a živín do srdcového svalu), stenózy (zúženia) krčnej a periférnych tepien.
Dôsledkom ťažkej dyslipidémie môže byť mozgová príhoda — akútne porušenie krvného obehu v mozgu, ktoré vedie k poškodeniu nervového tkaniva. V tretej fáze ochorenia sa tiež zvyšuje riziko infarktu myokardu — nekrózy časti srdcového svalu v dôsledku nedostatočného krvného zásobenia.
Typy dyslipidémie
| Klasifikácia dyslipidémie podľa Fredricksona (podľa charakteru poruchy lipidového profilu) | |
| Typ | Charakteristika |
| Hyperlipoproteinémia typ I (hyperchylomikronémia) | Zvýšené sú hladiny chylomikrónov (častice, ktoré prenášajú tuky z čriev do tkanív) a triglyceridov (tukové zlúčeniny, ktoré sú jedným zo zdrojov energie v organizme). Existuje riziko vzniku akútneho pankreatitídy (zápalu pankreasu), hepatomegálie (zväčšenia pečene v dôsledku nahromadenia tuku v bunkách) a aterosklerózy. |
| Hyperlipoproteinémia typ IIa (izolovaná hypercholesterolémia) | Zvýšené sú lipoproteíny nízkej hustoty, ktoré transportujú cholesterol do tkanív. Najčastejšími komplikáciami dyslipidémie typu 2a sú ateroskleróza, infarkt myokardu a mozgová príhoda. |
| Hyperlipoproteinémia typ IIb (kombinovaná hyperlipidémia) | Zvýšené sú hladiny LDL a triglyceridov. Možná ischemická choroba srdca, arteriálna hypertenzia a ateroskleróza. |
| Hyperlipoproteinémia typ III (dysbetalipoproteinémiu) | Zvýšené sú reziduálne lipoproteíny, cholesterol a triglyceridy. Existuje riziko vzniku aterosklerózy, ischemickej choroby srdca, akútnej pankreatitídy. |
| Hyperlipoproteinémia typ IV (izolovaná hypertriglyceridémia) | Zvýšené sú lipoproteíny veľmi nízkej hustoty a triglyceridy, čo často vedie ku kardiovaskulárnym ochoreniam (ateroskleróza, arteriálna hypertenzia, ischemická choroba srdca). |
| Hyperlipoproteinémia typ V (kombinovaná hyperlipoproteinémiu) | Zvýšené sú chylomikróny a lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou. Je možné, že sa vyvinie akútna pankreatitída, steatóza (nahromadenie tuku v pečeni) a lipemická séra (mliečny alebo zakalený vzhľad krvnej plazmy v dôsledku nadbytku tukov). |
| Druhy dyslipidémie podľa príčiny vzniku | |
| Dyslipidémia spôsobená alkoholom | Vyvíja sa v dôsledku konzumácie alkoholu. |
| Dyslipidémia spôsobená liekmi | Vyskytuje sa v dôsledku dlhodobého užívania liekov (kortikosteroidy, beta-blokátory, diuretiká). |
| Diabetická dyslipidémia | Vyskytuje sa na pozadí diabetu mellitus. |
| Renálna dyslipidémia | Vyskytuje sa pri ochoreniach obličiek (chronické ochorenie obličiek, nefrotický syndróm, glomerulonefritída). |
| Hepatálna dyslipidémia | Spôsobená ochoreniami pečene (tuková hepatóza, hepatitída, primárna biliárna cirhóza). |
| Hypotyreoidálna dyslipidémia | Spôsobená nedostatočnosťou štítnej žľazy. |
| Alimentarná dyslipidémia | Spôsobená nezdravou stravou (nadmerný príjem nasýtených tukov, trans-tukov a rýchlych sacharidov v strave). |
| Klasifikácia dyslipidémie podľa úrovne kardiovaskulárneho rizika | |
| Dyslipidémia 1. stupňa rizika | Riziko kardiovaskulárnych ochorení v priebehu najbližších 10 rokov je menej ako 1 %. |
| Dyslipidémia 2. stupňa rizika | Riziko kardiovaskulárnych ochorení v priebehu nasledujúcich 10 rokov sa pohybuje v rozmedzí od 1 do 5 %. |
| Dyslipidémia 3. stupňa rizika | Riziko kardiovaskulárnych ochorení v nasledujúcich 10 rokoch je 5 – 10 %. |
| Dyslipidémia 4. stupňa rizika | Riziko kardiovaskulárnych ochorení v nasledujúcich 10 rokoch presiahne 10 %. |
| Formy dyslipidémie podľa charakteru priebehu | |
| Akútna dyslipidémia | Vyvíja sa náhle pod vplyvom dočasných faktorov (lieky, nadmerný príjem tuku v strave). Po odstránení príčiny sa lipidový profil môže vrátiť do normálu. |
| Chronická dyslipidémia | Vyvíja sa postupne, často na pozadí chronických ochorení (diabetes, hypotyreóza, nealkoholické stukovatenie pečene). Chronická forma sa vyznačuje striedajúcimi sa obdobiami exacerbácie a remisie, počas ktorých hladiny lipidov v krvi kolísajú, ale bez medikamentóznej liečby sa nevracajú do normy. |
| Typy dyslipidémie podľa etiológie (pôvodu) | |
| Primárna (hereditárna) dyslipidémia | Spôsobená genetickými mutáciami, ktoré narúšajú metabolizmus lipidov. |
| Sekundárna (získaná) dyslipidémia | Vyskytuje sa na pozadí iných ochorení (cukrovka, hypotyreóza) alebo užívania liekov (hormóny, diuretiká), nezdravej stravy, obezity. |
Poruchy metabolizmu fytosterolov (látok štrukturálne podobných cholesterolu a nachádzajúcich sa v rastlinných olejoch, orechoch, obilninách a zelenine) môžu viesť k sitosterolémii. Ide o dedičnú formu dyslipidémie, pri ktorej sa rastlinné tuky hromadia v krvi, čo prispieva k skorej ateroskleróze.
Diagnostika dyslipidémie v Bratislave
Fázy diagnostiky dyslipidémie zahŕňajú:
- Odber anamnézy.
- Fyzikálne vyšetrenie.
- Laboratórne testy.
- Inštrumentálne vyšetrenia.
Postupnosť fyzikálneho vyšetrenia kardiológom na dyslipidémiu:
- Počas úvodnej konzultácie kardiológ analyzuje pacientove ťažkosti, opýta sa ho na stravovacie návyky, úroveň fyzickej aktivity a prítomnosť chronických ochorení (diabetes, hypotyreóza, primárna biliárna cirhóza).
- Potom sa lekár opýta, či majú najbližší rodinní príslušníci pacienta v anamnéze poruchy metabolizmu lipidov.
- Následne kardiológ zmeria krvný tlak a srdcovú frekvenciu (pulz) pacienta a stetoskopom vypočuje srdce aj pľúca.
Laboratórne vyšetrenia pri podozrení na dyslipidémiu zahŕňajú:
- lipidový panel na stanovenie hladiny celkového cholesterolu, LDL, HDL a triglyceridov;
- test hladiny cukru v krvi na zistenie porúch metabolizmu sacharidov;
- test glykovaného hemoglobínu na posúdenie priemerných hladín glukózy za posledné dva až tri mesiace;
- kompletný krvný obraz na zistenie príznakov zápalu a anémie;
- testy funkcie pečene na vylúčenie dysfunkcie pečene;
- testy kreatinínu a močoviny na posúdenie funkcie obličiek;
- testy hormónov štítnej žľazy na vylúčenie hypotyreózy.
Inštrumentálne vyšetrenia dyslipidémie zahŕňajú:
- ultrazvuk srdca sa predpisuje pri podozrení na kardiovaskulárne komplikácie (hypertrofia myokardu, ischemická choroba srdca);
- ultrazvuk brucha pomáha identifikovať patologické zmeny v pečeni a pankrease (tuková hepatóza, pankreatitída), ktoré často sprevádzajú poruchy metabolizmu lipidov;
- ultrazvuk obličiek je potrebný pri podozrení na nefrologické ochorenia (glomerulonefritída, nefropatia), ktoré môžu narušiť metabolizmus a ovplyvniť lipidový profil;
- ultrazvuk štítnej žľazy je indikovaný pri laboratórne potvrdenom deficite hormónov štítnej žľazy.
S výsledkami laboratórnych a inštrumentálnych vyšetrení je potrebné sa objednať na opakovanú konzultáciu u kardiológa. Lekár ich porovná so symptómami pacienta, stanoví diagnózu a zvolí liečbu.
Medikamentózna liečba dyslipidémie v Bratislave
Konzervatívna liečba dyslipidémie je zameraná na normalizáciu lipidového profilu, zmiernenie príznakov (bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, ťažkosť v nohách) a minimalizáciu rizika komplikácií (ateroskleróza, ischemická choroba srdca, infarkt, mŕtvica). Medikamentózna liečba dyslipidémie zahŕňa:
- statíny — znižujú syntézu cholesterolu v pečeni a znižujú koncentráciu lipoproteínov s nízkou hustotou;
- fibráty — znižujú hladinu triglyceridov a zvyšujú koncentráciu lipoproteínov s vysokou hustotou;
- inhibítory vstrebávania cholesterolu v čreve — blokujú prenos cholesterolu z potravy do krvi;
- sekvestranty žlčových kyselín — viažu žlčové kyseliny v čreve, čím stimulujú vylučovanie cholesterolu;
- inhibítory PCSK9 (proproteínovej konvertázy subtilizín-keksínového typu 9) — zvyšujú vylučovanie lipoproteínov s nízkou hustotou z krvi;
- prípravky s kyselinou nikotínovou — znižujú koncentráciu triglyceridov a zvyšujú hladinu „dobrého“ cholesterolu;
- doplnky s omega-3 polynenasýtenými mastnými kyselinami — pomáhajú udržiavať normálnu hladinu lipidov.
Kardiológ môže navyše predpísať doplnky s koenzýmom Q10 a antioxidanty. Tie chránia cievne steny pred oxidačným stresom.
Liečba primárnej (hereditárnej) dyslipidémie
Liečba primárnej formy ochorenia je zameraná na zníženie hladiny triglyceridov a LDL v krvi, zlepšenie kvality života pacienta a prevenciu kardiovaskulárnych komplikácií. Liečba dedičnej dyslipidémie zahŕňa:
- statíny — na blokovanie syntézy cholesterolu v pečeni a zníženie hladiny LDL;
- fibráty — na zníženie koncentrácie triglyceridov a zvýšenie hladiny HDL;
- inhibítory vstrebávania cholesterolu — na zníženie prísunu cholesterolu z čriev do krvi;
- sekvestranty žlčových kyselín — na viazanie žlčových kyselín v čreve a urýchlenie vylučovania „zlého“ cholesterolu;
- inhibítory PCSK9 — na zvýšenie schopnosti pečene využívať „zlý“ cholesterol;
- lieky s nikotínovou kyselinou — na zníženie hladiny triglyceridov a LDL.
Okrem toho môže kardiológ predpísať doplnky s omega-3 polynenasýtenými mastnými kyselinami. Tie prispievajú k zníženiu hladiny triglyceridov, zvýšeniu pružnosti ciev a zníženiu rizika tvorby trombov.
Liečba sekundárnej (získanej) dyslipidémie
Liečba sekundárnej formy ochorenia je zameraná na korekciu základného ochorenia, ktoré spôsobilo poruchu metabolizmu tukov, a na normalizáciu hladiny lipidov v krvi. Liečba sekundárnej dyslipidémie zahŕňa:
- statíny — na zníženie hladiny celkového cholesterolu a lipoproteínov s nízkou hustotou;
- fibráty — na zníženie koncentrácie triglyceridov a zvýšenie hladiny „dobrého“ cholesterolu;
- inhibítory vstrebávania cholesterolu — na zníženie prísunu lipidov do krvného obehu z tráviaceho traktu;
- omega-3-polyenové mastné kyseliny — na korekciu hladiny triglyceridov;
- sekvestranty žlčových kyselín — na vylučovanie cholesterolu cez črevo.
Pri hypotyreóze, ktorá je príčinou porúch tukového metabolizmu, môže byť potrebná substitučná hormonálna terapia tyroxínom. Pri anémii sa kladie dôraz na doplnenie nedostatku železa, vitamínu B12 a kyseliny listovej. Pri cukrovke môže lekár predpísať hypoglykemické lieky a diétu, čo umožňuje stabilizovať hladinu glukózy v krvi.
Liečba zmiešanej dyslipidémie
Liečba zmiešanej formy patológie (spôsobenej viacerými faktormi súčasne) je zameraná na súčasné zníženie hladiny cholesterolu a triglyceridov, normalizáciu lipidového metabolizmu a prevenciu cievnych komplikácií. Schéma liečby zmiešanej dyslipidémie zahŕňa:
- statíny — znižujú hladinu celkového cholesterolu a lipoproteínov s nízkou hustotou;
- fibráty — znižujú koncentráciu triglyceridov a zvyšujú hladinu lipoproteínov s vysokou hustotou;
- inhibítory vstrebávania cholesterolu — obmedzujú prísun lipidov z čriev;
- omega-3-polyenové mastné kyseliny — normalizujú hladinu triglyceridov a majú protizápalový účinok.
Okrem toho je potrebné upraviť stravu a vylúčiť z nej rýchle sacharidy, nasýtené a trans-tuky. Pre aktiváciu metabolizmu lipidov je dôležité zvýšiť úroveň fyzickej aktivity, prestať fajčiť a piť alkohol.
Prevencia dyslipidémie
Medzi hlavné metódy prevencie dyslipidémie patria:
- vylučovanie nasýtených tukov (tučné mäso, masť, maslo, salámy), trans-tukov (margarín, rýchle občerstvenie, pečivo) a jednoduchých sacharidov (sladkosti, sýtené nápoje, biely chlieb) zo stravy;
- zvýšenie konzumácie potravín bohatých na vlákninu (zelenina, ovocie, celozrnné kaše, otruby, strukoviny) a omega-3 mastné kyseliny (losos, sardinky, makrela, rastlinné oleje, orechy a semená);
- vzdanie sa škodlivých návykov (fajčenie, konzumácia alkoholu);
- pravidelné aeróbne cvičenie (chôdza, plávanie, jazda na bicykli) najmenej 150 minút týždenne;
- udržanie normálnej hmotnosti (pri indexe telesnej hmotnosti od 18,5 do 24,9);
- osemhodinový nočný spánok a zníženie úrovne stresu.
Ľudia, u ktorých sa v rodine vyskytli poruchy tukového metabolizmu, by mali aspoň raz ročne absolvovať kardiologické vyšetrenie a nechať si urobiť lipidogram na včasné odhalenie ochorenia v jeho ranom, bezpríznakovom štádiu.
Na diagnostiku a liečbu dyslipidémie sa môžete objednať v medicínskom centre Doktorpro v Bratislave na telefónnom čísle uvedenom na webovej stránke alebo prostredníctvom online formulára.
Časté otázky
Diagnóza „dyslipidémia“ (kód E78 podľa ICD-10) sa stanovuje pri zistení odchýlok lipidového profilu od normy: zvýšení hladiny celkového cholesterolu, lipoproteínov nízkej hustoty alebo triglyceridov, ako aj znížení lipoproteínov vysokej hustoty. Na potvrdenie diagnózy sa vykonáva laboratórne vyšetrenie krvi — lipidogram.
Dyslipidémiu lieči kardiológ, ktorý vyberá liečbu na normalizáciu metabolizmu tukov a zníženie rizika kardiovaskulárnych komplikácií. V prípade potreby sa do liečby môže zapojiť endokrinológ, gastroenterológ alebo interný lekár.
Dyslipidémia je nebezpečná, pretože môže viesť k hromadeniu cholesterolu a triglyceridov na stenách ciev, z ktorých sa tvoria aterosklerotické plaky. Postupné zužovanie priemeru ciev narúša krvný obeh a zvyšuje riziko trombózy. Komplikáciami dyslipidémie môžu byť aj ischemická choroba srdca, srdcové zlyhanie, mŕtvica a infarkt.
Liečba dyslipidémie zahŕňa farmakoterapiu (statíny, fibráty, sekvestranty žlčových kyselín, inhibítory absorpcie cholesterolu, prípravky s obsahom kyseliny nikotínovej), zameranú na zníženie hladiny triglyceridov, „zlého“ a celkového cholesterolu v krvi. Okrem toho môže lekár odporučiť diétu s obmedzením nasýtených tukov, trans-tukov a jednoduchých sacharidov.
| Название | Цена |
| Echokardiografické vyšetrenie (ECHO) s interpretáciou výsledkov | 50 eur |
| EKG vyšetrenie s popisom | 15 eur |
| Opakovaná konzultácia s kardiológom | 49 eur |