Čo je skleróza, aké sú jej príznaky a druhy a ako sa lieči?

Čo je skleróza?

Skleróza je patologický proces, pri ktorom sa normálne tkanivo nahrádza hustým spojivovým tkanivom, čo vedie k dysfunkcii postihnutého orgánu. V neurológii sa pod týmto pojmom rozumie roztrúsená skleróza — chronické ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu myelínovej pošvy nervových vlákien, čo narúša prenos impulzov medzi bunkami nervovej sústavy.

Čím sa skleróza líši od vekových zmien pamäti?

Vekové zmeny pamäti sú fyziologickým procesom spôsobeným spomalením metabolizmu v mozgu a postupným znižovaním počtu nervových buniek (neurónov). Vekové zmeny pamäti sa prejavujú miernou zabudlivosťou (neschopnosťou zapamätať si dátumy, mená, umiestnenie vecí), ktorá nemá vplyv na schopnosť človeka o seba postarať sa alebo orientovať sa v priestore. Dlhodobá pamäť spravidla zostáva zachovaná.

Na rozdiel od vekových zmien pamäti je skleróza patologický stav, pri ktorom dochádza k organickému poškodeniu nervových vlákien. V miestach poškodenia vznikajú jazvy, ktoré narúšajú vedenie nervových impulzov. Skleróza sa prejavuje ako súbor kognitívnych a neurologických symptómov. Okrem problémov s pamäťou je sprevádzaná svalovou slabosťou, poruchou koordinácie pohybov, znecitlivením končatín a zhoršením zraku.

Ako sa vyvíja skleróza a aké mechanizmy sú základom tohto ochorenia?

Skleróza sa začína poškodením nervového tkaniva spôsobeným zápalovými procesmi. Mechanizmus postupného vývoja sklerózy zahŕňa:

1. Chronický zápal, ktorý poškodzuje bunky myelínovej pošvy nervových vlákien.
2. Odumieranie poškodených buniek.
3. Nahradenie poškodených oblastí hustým spojivovým tkanivom.
4. Vznik jaziev, ktoré narúšajú normálny priebeh nervových impulzov zodpovedných za zrak, vnímanie, pohyb a myslenie.

Jazvové tkanivo má obmedzenú pružnosť. Vyplňuje poškodené oblasti, no nedokáže nahradiť funkciu odumretých buniek.

Prečo sa vyvíja skleróza a z akých dôvodov?

Skleróza sa vyvíja v súvislosti s autoimunitnými ochoreniami, ako sú reumatoidná artritída, systémový lupus erythematodes a systémová sklerodermia. Medzi ďalšie možné príčiny vzniku sklerózy patria:

• mechanické poškodenie nervového tkaniva (pri úrazoch hlavy alebo chrbtice, prípadne počas chirurgických zákrokov);
• nedostatočné prekrvenie nervového tkaniva (pri ateroskleróze, arteriálnej hypertenzii, vazospazme);
• infekcie poškodzujúce nervové bunky (vírus Epstein-Barrová, cytomegalovírus);
• pôsobenie žiarenia a toxických látok (nikotín, etylalkohol, pesticídy);
• metabolické poruchy (cukrovka, obezita, ochorenia štítnej žľazy).

K rizikovým faktorom sklerózy patrí aj výskyt ochorenia u jedného alebo viacerých blízkych príbuzných. Riziko vzniku ochorenia sa môže zvýšiť aj pri nedostatku vitamínu D v organizme. 

Ako genetická predispozícia ovplyvňuje sklerózu?

Genetická predispozícia nie je priamou príčinou sklerózy, ale môže výrazne zvyšuje riziko jej vzniku. Prítomnosť ochorenia u najbližších príbuzných môže súvisieť s dedičnosťou génov, ktoré zvyšujú citlivosť organizmu na faktory, ako sú vírusové infekcie, nedostatok vitamínu D či metabolické poruchy, schopné spustiť ochorenie.

Ako sú autoimunitné procesy spojené so sklerózou?

Jednou z najčastejších príčin sklerózy sú autoimunitné procesy. Imunitný systém nesprávne rozpoznáva bunky vlastného organizmu ako cudzie (vírusy, baktérie, huby) a začína proti nim produkovať protilátky. Imunitný „útok“ spôsobuje zápal, ktorý poškodzuje myelínovú pošvu nervových vlákien. Organizmus sa snaží spustiť proces regenerácie, no v postihnutých oblastiach sa namiesto toho vytvára husté jazvové tkanivo.

Aké vonkajšie faktory vyvolávajú rozvoj sklerózy?

Riziko vzniku ochorenia zvyšujú nezdravé návyky, ako je fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu. Nikotín zužuje cievy a zhoršuje prekrvenie nervového tkaniva, zatiaľ čo produkty rozkladu etylalkoholu poškodzujú nervové bunky a zosilňujú zápal. Medzi ďalšie vonkajšie faktory, ktoré prispievajú k rozvoju sklerózy, patria:

• vírusové infekcie (vírus Epstein-Barrová, cytomegalovírus);
• nedostatok slnečného žiarenia, ktorý vedie k nedostatku vitamínu D;
• nevyvážená strava s nízkym obsahom vitamínu D a antioxidantov;
• škodlivé pracovné podmienky s dlhodobým vystavením organizmu pesticídom a ťažkým kovom (olovo, ortuť, kadmium);
• traumy hlavy alebo chrbtice.

Rozvoj sklerózy môže vyvolať rádioterapia rakoviny v anamnéze. Žiarenie zosilňuje zápalové procesy a poškodzuje vlákna nervových buniek, čo môže viesť k jazvovitým zmenám v ich štruktúre.

Aké sú príznaky sklerózy v rôznych štádiách?

Ochorenie sprevádza komplex kognitívnych a neurologických príznakov. Medzi príznaky sklerózy patria:

• celková slabosť a zvýšená únava;
• znecitlivenie a brnenie tváre a končatín;
• zahmlené videnie a rozmazané videnie;
• bolesť hlavy a závraty;
• svalové kŕče;
• poruchy koordinácie pohybov a rovnováhy;
• ťažkosti s chôdzou;
• tras končatín;
• problémy s rečou;
• poruchy močenia a defekácie.

Ochorenie môže sprevádzať zhoršenie kognitívnych funkcií (pamäť, koncentrácia pozornosti). Možná je aj emocionálna nestabilita, ktorá sa prejavuje častými výkyvmi nálady, úzkosťou a podráždenosťou.

V lekárskej praxi sa nerozlišujú klasické štádiá sklerózy.V závislosti od charakteru priebehu sa ochorenie delí na rôzne formy, ktoré odrážajú intenzitu a typ symptómov, rýchlosť progresie a oblasti postihnutia nervového systému.

Ako sa prejavuje skleróza v raných štádiách ochorenia?

Prvými príznakmi začínajúcej choroby môžu byť celková slabosť a zvýšená únava. Medzi ďalšie príznaky sklerózy v raných štádiách patria:

• znecitlivenie a brnenie rúk, nôh, tváre;
• zníženie ostrosti zraku;
• bolesť pri pohybe očí;
• periodické závraty;
• svalové kŕče.

Príznaky sklerózy sa môžu periodicky objavovať a samovoľne miznúť aj bez liečby. S postupom ochorenia sa môže frekvencia a závažnosť klinických príznakov postupne zvyšovať.

Aké kognitívne poruchy sú typické pre sklerózu?

Ochorenie môže byť sprevádzané zníženou koncentráciou pozornosti. Človeku sa ťažko sústredí na jednu úlohu a ľahko sa rozptyľuje, najmä v hlučnom prostredí. Medzi ďalšie kognitívne poruchy pri skleróze patria:

• spomalenie myslenia;
• zhoršenie pamäti;
• ťažkosti s plánovaním;
• ťažkosti s porozumením reči a vyjadrovaním svojich myšlienok.

Uvedené poruchy môžu sťažiť štúdium a prácu. V neskorších štádiách ochorenia môže dôjsť k strate schopnosti samostatne sa rozhodovať a kontrolovať každodenné činnosti.

Aké neurologické príznaky sa vyskytujú pri skleróze?

Ochorenie môže sprevádzať porucha koordinácie pohybov a rovnováhy, čo vedie k nestabilnej chôdzi. Medzi ďalšie neurologické príznaky sklerózy patria:

• tremor (trasenie) rúk;
• slabosť a znecitlivenie končatín;
• poruchy zraku (rozmazané videnie, dvojité videnie);
• ťažkosti s prehĺtaním a výslovnosťou;
• závraty;
• stuhnutosť a kŕče v svaloch.

Poškodenie nervových vlákien môže spôsobiť zníženie kontroly nad močovým mechúrom a črevami. Možné sú aj poruchy citlivosti (pichanie v určitých častiach tela, pocit „mravčenia“ na koži).

Aké sú druhy sklerózy a čím sa od seba líšia?

Skleróza má vždy chronický charakter, pretože tvorba hustého spojivového tkaniva je nezvratný proces. Z tohto dôvodu v klinickej klasifikácii chýba akútna forma ochorenia.

Medzi rôzne typy roztrúsenej sklerózy patria aj klinicky a rádiologicky izolované syndrómy. Klinicky izolovaný syndróm je prvá epizóda neurologických symptómov, ktorá poukazuje na prítomnosť poškodenia nervového tkaniva, ale ešte nepotvrdzuje roztrúsenú sklerózu. Pri radiologicky izolovanom syndróme potvrdzujú instrumentálne vyšetrenia prítomnosť ložísk demyelinizácie u človeka, hoci klinické prejavy ochorenia chýbajú.

Ako sa v súčasnej medicíne diagnostikuje skleróza?

Vzhľadom na podobnosť symptómov (znecitlivenie končatín, poruchy koordinácie pohybov, zhoršenie zrakovej ostrosti) sa skleróza môže zameniť s cievnou mozgovou príhodou, nádormi alebo chronickou ischémiou mozgu. Preto je diagnostika sklerózy zameraná na vylúčenie iných ochorení s podobným klinickým obrazom. Metódy diagnostiky sklerózy zahŕňajú:

• primárne klinické vyšetrenie, ktoré umožňuje posúdiť neurologický stav pacienta, odhaliť motorické, senzorické a kognitívne poruchy;
• laboratórne testy, ktoré pomáhajú vylúčiť autoimunitné, infekčné, endokrinné a metabolické patológie, ktoré môžu vyvolávať podobné symptómy.

Rozdiel medzi sklerózou a cievnymi neurologickými poruchami sa odhaľuje pomocou inštrumentálnej diagnostiky. Pri skleróze sa zvyčajne nevyskytujú zmeny v krvnom obehu, zatiaľ čo pri ischemických procesoch sa pozoruje porucha mozgového prekrvenia.

Aké klinické metódy sa používajú na diagnostiku sklerózy?

Pri prvom vyšetrení neurológ zaznamená čas a okolnosti výskytu symptómov, ako aj rýchlosť ich progresie. Potom sa lekár zaujíma o prítomnosť chronických kardiovaskulárnych (arteriálna hypertenzia, ateroskleróza), endokrinných (cukrovka, tyreotoxikóza) a autoimunitných (reumatoidná artritída, systémový lupus erythematodes) ochorení u pacienta. Medzi klinické metódy diagnostiky sklerózy patria:

• hodnotenie chôdze a koordinácie pohybov;
• kontrola reakcie zreníc na svetlo a pohybu očí;
• sledovanie mimickej aktivity;
• hodnotenie ostrosti sluchu a zraku;
• kontrola svalového tonusu a sily;
• zistenie mimovoľných pohybov končatín;
• hodnotenie citlivosti na dotyk, vibrácie, teplotu.

Na zistenie poruchy vodivosti nervových impulzov môže lekár skontrolovať šľachové reflexy (kolenný, achilovský). Na diagnostiku kognitívnych porúch môže neurológ vykonať hodnotenie pamäti, logického myslenia, koncentrácie pozornosti a reči.

Aké vyšetrenia sa predpisujú pri skleróze?

V rámci diferenciálnej diagnostiky na vylúčenie iných príčin neurologických symptómov môže lekár odporučiť ultrazvukové vyšetrenie ciev hlavy a krku. Pri podozrení na sklerózu pomáha inštrumentálne vyšetrenie vylúčiť aterosklerotické plaky, tromby, stenózu (zúženie) a aneuryzmy (vypukliny) cievnych stien, ktoré môžu narúšať krvný tok a spôsobiť závraty, znecitlivenie rúk a nôh, či zhoršenie koordinácie pohybov.

Ako laboratórne vyšetrenia pomáhajú potvrdiť sklerózu?

Laboratórna diagnostika sa používa na vylúčenie ochorení s podobnými príznakmi (infekčná encefalitída, systémový lupus erythematosus). Laboratórne vyšetrenia pri skleróze môžu zahŕňať:

• celkový krvný obraz a test na C-reaktívny proteín na zistenie zápalu v organizme;
• biochemické vyšetrenie krvi na zistenie poruchy metabolizmu;
• vyšetrenia na autoimunitné markery (antinukleárne protilátky, protilátky proti tyreoperoxidáze, reumatoidný faktor) na vylúčenie autoimunitnej povahy ochorenia;
• testy hladiny vitamínov a minerálov na zistenie nedostatku látok potrebných na správne fungovanie nervovej sústavy.

Neurológ môže tiež predpísať testy na protilátky proti vírusu Epstein-Barrová a cytomegalovírusu. Vyšetrenie umožňuje zistiť, či mal pacient v minulosti kontakt s týmito infekciami, a posúdiť ich možný vplyv na vývoj ochorenia.

Aká liečba sklerózy sa dnes používa?

Sklerózu nie je možné úplne vyliečiť, pretože poškodenie myelínovej nervových vlákien je nezvratné. Liečba sklerózy je zameraná na spomalenie progresie ochorenia a prevenciu komplikácií. Metódy liečby sklerózy zahŕňajú:

• užívanie liekov (imunomodulátorov, kortikosteroidov, spazmolytík, antikonvulzív);
• nemedikamentózna liečba (liečebná telesná výchova, kinezioterapia, cvičenia s logopédom, psychoterapia).

Samostatná liečba sklerózy v domácom prostredí nie je účinná ani odporúčaná. Metódy liečby zamerané na potlačenie aktivity ochorenia musí predpísať a kontrolovať lekár.

Aké lieky sa používajú pri skleróze?

Farmakologická liečba sklerózy je zameraná na spomalenie progresie ochorenia, zmiernenie symptómov a prevenciu komplikácií. Medzi lieky, ktoré sa predpisujú pri skleróze, patria: 

• glukokortikosteroidy — potláčajú zápal a používajú sa na zmiernenie exacerbácií;
• lieky, ktoré menia priebeh ochorenia (interferóny beta, monoklonálne protilátky) sa predpisujú na zníženie frekvencie recidív a spomalenie progresie sklerózy;
• imunomodulátory — používajú sa na zníženie patologickej aktivity imunitného systému pri autoimunitnej forme ochorenia;
• spazmolytiká a myorelaxanciá — používajú sa na zmiernenie svalovej spasticity a svalových kŕčov;
• analgetiká — predpisujú sa na zmiernenie bolestivého syndrómu;
• antidepresíva — pomáhajú stabilizovať náladu a odstrániť príznaky depresie;
• nootropiká — používajú sa na podporu kognitívnych funkcií (pamäti, koncentrácie pozornosti, myslenia).

Pri častom močení môže lekár predpísať anticholinergiká, ktoré pomáhajú znížiť hyperaktivitu detruzoru — svalu zodpovedného za kontrakciu stien močového mechúra počas jeho vyprázdňovania. Na zlepšenie koordinácie pohybov a rovnováhy môže neurológ predpísať lieky proti závratom.

Aké metódy nemedikamentóznej liečby pomáhajú pri skleróze?

Nemedikamentózna terapia sklerózy je zameraná na udržanie pohyblivosti tela, kognitívnych funkcií a na zlepšenie kvality života. Metódy nemedikamentóznej liečby sklerózy zahŕňajú:

• liečebná telesná výchova — na zachovanie sily, pružnosti a prevenciu svalovej atrofie;
• fyzioterapia (elektrostimulácia, magnetoterapia) — na zmiernenie spasticity a bolesti;
• kinezioterapia a cvičenie s rehabilitačným terapeutom — na zlepšenie rovnováhy a koordinácie pohybov;
• logopedická terapia — pri poruchách reči a prehĺtania;
• psychoterapia — na zníženie úzkosti, depresie a adaptáciu na chronické ochorenie;
• kognitívne tréningy — na udržanie pamäti a koncentrácie pozornosti;
• pracovná terapia — na rozvoj zručností sebaobsluhy v bežnom živote.

Aby telo dostalo antioxidanty, ktoré znižujú systémový zápal v tele, lekár môže odporučiť stravu, ktorá zahŕňa čerstvé ovocie, zeleninu, rastlinné oleje, orechy a semená. Na prevenciu nedostatku vitamínu D môžu byť do stravy zaradené produkty živočíšneho pôvodu – tučné ryby (losos, sardinky, makrela), tresčia pečeň, vaječné žĺtky.

Ako rehabilitácia zlepšuje kvalitu života pri skleróze?

Rehabilitácia (fyzická, psychologická, kognitívna) je zameraná na zlepšenie kvality života pri skleróze, pomáha človeku prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam a zachovať si schopnosť sebaobsluhy. Účinky rehabilitácie pri skleróze zahŕňajú:

• posilnenie svalov a zlepšenie fyzickej vytrvalosti;
• zníženie spasticity a uľahčenie pohybov;
• zlepšenie koordinácie pohybov a rovnováhy;
• udržanie rečových schopností a jemnej motoriky;
• zlepšenie pamäte a koncentrácie pozornosti;
• zníženie únavy a zlepšenie celkovej pohody.

Rehabilitácia prispieva k zlepšeniu psychicko-emocionálneho stavu, zmierňuje prejavy depresie a úzkosti. Postupné obnovenie zručností a fyzickej aktivity zvyšuje sebavedomie a motiváciu k aktívnejšiemu životnému štýlu.

Ako sa vykonáva prevencia sklerózy a spomalenie jej progresie?

Na prevenciu sklerózy sa odporúča vzdať sa škodlivých návykov (fajčenia, konzumácie alkoholu). Medzi ďalšie klinické odporúčania na prevenciu sklerózy patria:

• včasná liečba vírusových (mononukleóza), endokrinných (cukrovka, tyreotoxikóza) a kardiovaskulárnych (arteriálna hypertenzia, ateroskleróza) ochorení;
• vyhýbanie sa vystaveniu toxínov (pesticídov, ťažkých kovov) na organizmus;
• udržiavanie normálnej hmotnosti s indexom telesnej hmotnosti 18,5-24,9;
• plnohodnotný nočný spánok trvajúci najmenej 7–8 hodín;
• vyvážená strava s dostatočným obsahom vitamínu D (vajcia, tučné ryby, pečeň) a antioxidantov (ovocie, zelenina, bylinky, orechy, semená);
• každodenná mierna fyzická záťaž (plávanie, pešia turistika, joga).

Zníženie úrovne psychoemocionálneho stresu pomáha predchádzať zhoršeniu sklerózy. Na tento účel sú vhodné masáže, meditácia a dychové cvičenia.

Ako životný štýl ovplyvňuje prevenciu sklerózy?

Úprava životného štýlu zohráva kľúčovú úlohu v prevencii sklerózy, pretože mnohé rizikové faktory ochorenia súvisia s režimom a návykmi človeka. Špecifiká životného štýlu, ktoré ovplyvňujú pravdepodobnosť vzniku sklerózy:

• zloženie stravy;
• režim bdenia a spánku;
• úroveň dennej fyzickej aktivity;
• prítomnosť zlozvykov;
• úroveň psychoemocionálneho stresu.

Vzdanie sa škodlivých návykov znižuje toxickú záťaž na nervové bunky a zaradenie zdrojov vitamínu D a antioxidantov do stravy pomáha potláčať zápalové procesy v nervovom systéme. Pravidelná fyzická aktivita, kvalitný nočný spánok a zníženie úrovne stresu prispievajú k urýchleniu regenerácie nervových vlákien a k udržaniu vodivosti nervových impulzov.

Aké faktory pomáhajú znížiť riziko vzniku sklerózy?

Strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné obilniny a nenasýtené tuky pomáha znižovať systémové zápaly a predchádzať poškodeniu nervového tkaniva. Medzi ďalšie faktory znižujúce riziko sklerózy patria:

• udržiavanie zdravého životného štýlu bez zlozvykov;
• vyhýbanie sa sedavému spôsoba života;
• predchádzanie nadváhe;
• práca v bezpečných podmienkach, ktoré vylučujú vplyv toxínov na organizmus;
• zabezpečenie dostatočného spánku;
• zabezpečenie optimálnej hladiny vitamínu D v organizme.

Ak máte dedičnú predispozíciu k tomuto ochoreniu, je odporúčané minimálne raz ročne absolvovať vyšetrenie u neurológa. Pravidelné vyšetrenia umožňujú odhaliť prvé príznaky ochorenia v ranom štádiu a včas prijať opatrenia na spomalenie jeho progresie.

Ako pravidelné kontroly u lekára pomáhajú kontrolovať sklerózu?

Pravidelné kontroly u lekára umožňujú sledovať priebeh sklerózy, hodnotiť účinnosť liečby a v prípade potreby upravovať liečebný režim. Vďaka pravidelným vyšetreniam môže neurológ zistiť vedľajšie účinky predpísaných liekov a nahradiť zle znášané lieky bezpečnými alternatívami. Pravidelné lekárske sledovanie pomáha spomaliť progres choroby a predchádzať vzniku komplikácií, ako sú invalidita, demencia alebo depresia.

Aké komplikácie môže spôsobiť skleróza a ako ovplyvňuje život?

Skleróza môže výrazne zhoršiť kvalitu života, obmedziť fyzickú aktivitu, znížiť schopnosť pracovať a starať sa o seba. Poruchy koordinácie pohybov, citlivosti a kognitívnych funkcií môžu viesť k závislosti od pomoci iných. Komplikácie sklerózy zahŕňajú:

• paralýza končatín;
• inkontinencia moču, stolice a plynov;
• sexuálnu dysfunkciu;
• čiastočnú alebo úplnú stratu zraku;
• demenciu (ťažké poruchy koncentrácie, pamäti a myslenia).

V dôsledku fyzických porúch a kognitívnych porúch sa u pacienta môže vyvinúť zvýšená úzkosť alebo depresia (stav sprevádzaný skleslou náladou a stratou záujmu o život). V dôsledku zníženej pohybovej aktivity a oslabenia imunitného systému sa môže zvýšiť náchylnosť organizmu na infekcie (vírusové, bakteriálne a plesňové).