Žihľavku na tele alebo tvári charakterizuje ložisko bledočervených hrbolčekov alebo pľuzgierov na koži. Žihľavka u dospelých a detí môže mať rôznu veľkosť a tvar a môže sa objaviť náhle na ktorejkoľvek časti tela. Vyrážka často svrbí a niekedy ju sprevádza pocit mravčenia alebo pálenia. Príznaky žihľavky závisia od jej typu: akvagénna, alergická alebo nervová žihľavka.
Čo je žihľavka?
Žihľavka sa aspoň raz za život vyskytne u 10 - 20 % mužov a žien. Častejšie sa vyskytuje u dospelých po 30. - 50. roku života ako u detí a približne 0,5 - 5 % populácie trpí chronickým ochorením. Vyrážky sa môžu objavovať a miznúť na rôznych častiach tela bez ohľadu na typ žihľavky. Vo väčšine prípadov sa u mužov aj u žien vyskytujú pľuzgiere, ktoré súvisia s pôsobením alergénov. U detí je najčastejšou príčinou žihľavky infekcia (bolesť hrdla alebo akútna vírusová infekcia dýchacích ciest).
Príčiny žihľavky 
Tepelná, akvagénna, autoimunitná alebo alergická žihľavka u detí a dospelých vzniká vtedy, keď sa v koži tvoria vysoké hladiny histamínu a iných chemických látok (spúšťačov). K produkcii spúšťača dochádza pri reakcii imunitného systému na dráždivú látku.
K spúšťačom patria:
- potraviny;
- peľ a rastliny;
- uštipnutie hmyzom;
- chemikálie;
- latex;
- roztoče;
- teplo;
- ultrafialové svetlo alebo voda;
- lieky;
- infekcie;
- emocionálny stres.
Je žihľavka príznakom alergie?
Príznaky žihľavky nemusia vždy znamenať alergiu. V mnohých prípadoch je vyrážka spôsobená infekciou alebo vírusom a pominie v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov. U niektorých ľudí sa vyskytujú opakované vyrážky (rekurentná žihľavka), ktoré vznikajú ako alergická reakcia na rôzne faktory, ako napríklad:
- potraviny, najčastejšie orechy, čokoláda, ryby, paradajky, vajcia, čerstvé bobuľovité ovocie a mlieko;
- uštipnutie hmyzom;
- lieky (napr. žihľavka po antibiotikách).
Opakované vyrážky sa zvyčajne objavujú niekoľko hodín po vystavení organizmu niektorému z faktorov, ktoré ich vyvolávajú. Bez ohľadu na príčinu vzniku vyrážky a jej častotu je potrebné sa poradiť s lekárom. Opakovaná žihľavka sa môže vyvinúť zo slnečného žiarenia, chladu, tlaku, vibrácií alebo cvičenia (fyzická, kontaktná žihľavka).
Ak sa vyrážka nelieči včas, akútna forma môže prejsť do chronickej formy. Napríklad, neustále vystavovanie sa alergénom môže viesť k chronickej indukovanej žihľavke.
Aké typy žihľavky existujú?
Existujú rôzne typy žihľavky v závislosti od spúšťača, ktorý ju vyvoláva. Ak je žihľavka spôsobená teplom, ide o tepelnú žihľavku. Pri tejto diagnóze musí človek pracovať a spať v chladnej miestnosti a nosiť voľné a ľahké oblečenie. Ak sa vyskytuje v spojitosti s liekmi, ide o alergickú žihľavku. Lekár môže pomôcť zostavením zoznamu potenciálnych liekov, ktoré vyvolávajú žihľavku, na základe výsledkov laboratórnych testov. Alergické vyrážky môže vyvolať jedlo, hmyz alebo slnko. Niektorí ľudia reagujú žihľavkou na všetko, čo v nich vyvoláva pocit tepla alebo potenie: slnečné svetlo, horúce kúpele a emócie (napríklad hnev).
Autoimunitná žihľavka vzniká na pozadí problémov s imunitným systémom a mnohokrát rýchlo prechádza do chronickej formy. Autoimunitné vyrážky môžu byť spôsobené aj poruchami endokrinného systému, vznikom cukrovky alebo ochorením štítnej žľazy.
Idiopatická žihľavka je vyrážka, ktorá sa môže objavovať a miznúť v priebehu života, ale vo väčšine prípadov sa jej príčina nedá určiť. Lekári často spájajú výskyt idiopatických vyrážok s poruchami imunity.
Približne u 2 - 3 % ľudí sa diagnostikuje idiopatická žihľavka, ktorej vznik môže byť spôsobený aj stresom. Doktorka Connie Hsuová, alergologička a imunologička z John Lincoln HonorHealth Medical Centre, sa domnieva, že nie vždy je na zdravotníkoch, aby zistili, čo je príčinou žihľavky.
Pseudoalergická žihľavka napodobňuje alergické reakcie, ktoré nesúvisia s imunologickými mechanizmami. Príčina vzniku vyrážky často súvisí s infekciami, gastrointestinálnymi poruchami, zápalovými procesmi v tele a užívaním liekov. Neliečená žihľavka môže viesť k chronickej žihľavke.
Ako sa prejavuje žihľavka?
Príznaky idiopatickej žihľavky a iných žihľaviek sa môžu líšiť. Vo väčšine prípadov je žihľavka charakterizovaná pľuzgiermi na koži, ktoré svrbia a môžu pokrývať veľké plochy tela a tváre. Niekedy sa žihľavka u detí a aj u dospelých môže objaviť v hlbších tkanivách očí, úst, rúk alebo genitálií. V týchto oblastiach sa môže objaviť opuch, ktorý zvyčajne zmizne za menej ako 24 hodín a nazýva sa angioedém.
Je žihľavka prenosná alebo nie?
Žihľavka na rukách alebo iných častiach tela nie je nákazlivá a nemôže sa prenášať z človeka na človeka. U ľudí so žihľavkou sa vyrážka môže objaviť na hrudníku alebo na chrbte, na horných alebo na dolných končatinách a na tvári. U niektorých jedincov závisí rýchlosť šírenia vyrážky po tele od závažnosti alergickej reakcie (čím sú príznaky závažnejšie, tým rýchlejšie sa pľuzgiere objavia).
Aké nebezpečenstvo predstavuje žihľavka?
Žihľavka na tvári a na tele zriedkavo zanecháva jazvy na koži alebo spôsobuje modriny. Pľuzgiere však niekedy môžu spôsobiť smrť. Pri ťažkých alergických reakciách sa môžu napríklad vytvoriť v hrdle, na jazyku alebo v pľúcach, čím sa upchajú dýchacie cesty a sťaží sa dýchanie.
V dôsledku vyrážky alebo nezávisle od nej sa u človeka môže vyvinúť aj anafylaktická reakcia, čo je život ohrozujúca reakcia, ktorá sa vyskytuje ako odpoveď na alergické a nealergické podnety. Medzi príznaky anafylaktických reakcií patria problémy s dýchaním, angioedém, vyrážka, nevoľnosť a zvracanie. Žihľavka sa niekedy vyvinie ako súčasť anafylaktickej reakcie na alergén.
Žihľavka sa môže vyskytnúť ako reakcia na asymptomatické ochorenia (ochorenie pečene, štítnej žľazy). Pri vzniku vyrážky je potrebné sa objednať na vyšetrenie k dermatológovi.
Čo robiť, ak žihľavka nemizne?
Ak sa po celom tele objavia pľuzgiere, ktoré do dvoch dní nezmiznú, je potrebné navštíviť dermatológa. Lekársku pomoc je potrebné vyhľadať aj vtedy, ak:
- sa vyrážky objavujú na rôznych častiach tela a rýchlo sa šíria;
- sa objavia príznaky alergie;
- telesná teplota stúpa;
- sa pod kožou nachádza opuch — môže ísť o angioedém.
Ako sa lieči žihľavka?
Najlepším liekom na žihľavku sú lieky predpísané ošetrujúcim lekárom (všeobecný lekár, alergológ, dermatológ, pediater). Samoliečba môže byť pre zdravie pacienta škodlivá. Vo väčšine prípadov pomáhajú aj antihistamínové tablety. Pri chronických ochoreniach sa ich však neodporúča užívať. Antihistaminiká nemusia byť vhodné pre malé deti. Niekedy dermatológ môže predpísať aj antihistamínové injekcie.
Liečba žihľavky u dospelých je založená na farmakologickej liečbe (kortikosteroidy, mentolové krémy alebo antihistaminiká). Ak chorobný stav pretrváva aj po liečbe, môže lekár pacienta odoslať k špecialistovi (dermatológ, alergológ, neurológ). Ak je žihľavka diagnostikovaná v tehotenstve, gynekológ (dermatológ alebo alergológ) predpíše žene antihistaminiká alebo hormonálne lieky.
Liečba žihľavky u detí je často založená na užívaní antihistaminík. Ak je žihľavka spôsobená akútnou infekciou dýchacích ciest, pediater predpíše antivirotiká a protizápalové lieky.
Dermatológia v Doktorpro v Bratislave
Časté otázky
Autoimunitná žihľavka vzniká vtedy, keď imunitný systém napáda zdravé bunky a tkanivá v tele. Spôsobiť žihľavku môžu ochorenia štítnej žľazy (Gravesova choroba a Hashimotova tyreoiditída), reumatoidná artritída a cukrovka 1. typu. V zriedkavých prípadoch môžu žihľavku spôsobiť aj lupus, vaskulitída (zápal stien ciev), vitiligo, Sjögrenov syndróm a celiakia.
Pri žihľavke je potrebné sa vyhýbať potravinám s vysokým obsahom histamínu (syr, špenát, baklažány, jahody a čerešne, konzervované a mrazené ryby), aby sa zmiernili príznaky. Lekári taktiež odporúčajú vyhýbať sa konzumácii alkoholických nápojov, orechov, citrusových plodov, čaju a vaječných bielkov (prispievajú k uvoľňovaniu histamínu alebo pozastavujú enzýmy potrebné na jeho odbúravanie).
Pri slnečnej alebo tepelnej žihľavke sa neodporúča opaľovať, pretože sa po niekoľkých minútach pobytu na slnku na pokožke môžu objaviť škvrny. Počas opaľovania môžu červené škvrny pokryť veľkú časť tela a viesť k nízkemu krvnému tlaku, silnej bolesti hlavy, nevoľnosti a dýchacím ťažkostiam.
Pri žihľavke sa na koži objavujú červené škvrny, ktoré sprevádza svrbenie. Quinckeho edém postihuje hlbšie vrstvy pokožky a spôsobuje závažné opuchy dolných a horných končatín, pier a jazyka, genitálií a okolia očí. V postihnutých oblastiach pacient pociťuje bolesť a teplo. Rozlíšiť angioedém od žihľavky vie dermatológ po vyšetrení.
Žihľavka nie je nákazlivá a nemôže sa šíriť z človeka na človeka. Kožná vyrážka sa môže objaviť v dôsledku autoimunitných ochorení, alergických reakcií alebo vystavenia baktériám spôsobujúcim mononukleózu, hepatitídu alebo akútnu faryngitídu.
