Čo je Cushingov syndróm?
Cushingov syndróm je endokrinné ochorenie spôsobené nadbytkom kortizolu v organizme (hypercortizolizmom). Tento hormón patrí do skupiny steroidov a produkuje ho kôra nadobličiek (párové žľazy umiestnené nad obličkami).
Kortizol je známy ako „stresový hormón“, pretože jeho hladina stúpa pri fyzickej a psychoemocionálnej záťaži. Hlavnou funkciou kortizolu je pomáhať organizmu zvládnuť záťaž mobilizovaním potrebných zdrojov. Pod jeho vplyvom sa počas stresu zvyšuje koncentrácia glukózy (cukru) v krvi, zabezpečuje prísun energie pre mozog a svaly. Medzi ďalšie funkcie kortizolu patria:
- zvýšenie krvného tlaku, zrýchlenie srdcového rytmu a dýchania pre rýchly prísun kyslíka a živín do vnútorných orgánov;
- posilnenie svalového tonusu pre zabezpečenie okamžitej reakcie na ohrozenie;
- zníženie zápalu pre ochranu tkanív pred nadmerným poškodením v stresových podmienkach.
Kortizol tiež dočasne potláča činnosť tráviaceho a reprodukčného systému, keďže sa nepodieľajú na adaptácii organizmu na fyzickú a psychickú záťaž. Dlhodobý nadbytok tohto hormónu v organizme však môže viesť k trvalému narušeniu metabolizmu.
Prečo sa objavuje Cushingov syndróm, aké sú jeho hlavné príčiny?
Cushingov syndróm môže vzniknúť v dôsledku nadmernej tvorby adrenokortikotropného hormónu (ACTH), ktorý sa syntetizuje v hypofýze a stimuluje činnosť nadobličiek. Nádory hypofýzy (adenómy) môžu zvýšiť produkciu ACTH, čo vedie k nadmernej sekrécii kortizolu. Medzi ďalšie príčiny Cushingovho syndrómu patria:
- ektopické novotvary (nachádzajúce sa v pľúcach, pankrease, štítnej žľaze alebo týmuse), ktoré produkujú ACTH;
- nádory nadobličiek (adenómy, karcinómy), ktoré zvyšujú produkciu kortizolu;
- uzlovitá hyperplázia nadobličiek (patologický rast tkanív s tvorbou uzlín), ktorá zvyšuje sekréciu „stresového hormónu“.
Cushingov syndróm sa u človeka môže vyvinúť aj v dôsledku dlhodobého užívania glukokortikoidov. Lieky tejto skupiny sa často predpisujú pri autoimunitných (systémový lupus erythematodes, systémová sklerodermia), reumatologických (reumatoidná artritída, Bechterevova choroba) a chronických zápalových (bronchiálna astma, glomerulonefritída) ochoreniach. Cushingov syndróm sa môže objaviť aj po prekonaní COVID-19 komplikovanom pneumóniou, ktorá si vyžadovala dlhodobú liečbu glukokortikoidmi.
Kto je ohrozený Cushingovým syndrómom?
Do rizikovej skupiny patria ľudia, ktorí dlhodobo užívajú glukokortikoidy pri autoimunitných, reumatologických alebo chronických zápalových ochoreniach. Ochorenie sa môže vyvinúť aj u pacientov s hormonálne aktívnymi nádormi hypofýzy a nadobličiek.
Ako rýchlo sa rozvíja Cushingov syndróm?
Rýchlosť rozvoja ochorenia závisí od jeho príčiny: pri užívaní glukokortikoidov sa Cushingov syndróm zvyčajne vyvíja v priebehu niekoľkých mesiacov. Pri nádoroch hypofýzy a nadobličiek môže ochorenie postupovať pomaly (v priebehu niekoľkých rokov) alebo rýchlo (v priebehu niekoľkých mesiacov) — v závislosti od biologickej aktivity nádoru a hladiny kortizolu v organizme.
Aké sú príznaky Cushingovho syndrómu?
Charakteristickým znakom ochorenia je centrálny typ obezity, ktoré sa prejavuje v oblasti brucha, hrudníka, krku a tváre. Tukové usadeniny sa môžu hromadiť aj na prechode krku a chrbta, v oblasti siedmeho krčného stavca, kde vytvárajú takzvaný „vdovský hrb“. Medzi ďalšie príznaky Cushingovho syndrómu patria:
- začervenanie pokožky tváre;
- akné;
- vyhladenie rúk a nôh na pozadí celkovej obezity;
- tenká, ľahko poškoditeľná pokožka;
- sklon k tvorbe hematómov (modrín);
- pomalé hojenie rán;
- fialové strie na bruchu, stehnách a prsiach;
- sklon k zlomeninám kostí;
- zvýšený krvný tlak;
- bolesti hlavy a závraty;
- opuchy končatín;
- podráždenosť, úzkosť, výkyvy nálady;
- nespavosť;
- znížená koncentrácia a pamäť;
- oslabený imunitný systém a časté infekcie.
V dôsledku svalovej slabosti a rýchlej únavy je fyzická výkonnosť pri Cushingovom syndróme obmedzená. U žien s Cushingovým syndrómom sa môžu objaviť poruchy menštruačného cyklu (oligomenorea, amenorea) a ochlpenie mužského typu (hirsutizmus). U mužov s Cushingovým syndrómom sa môže prejaviť znížená sexuálnej túžba a erektilná dysfunkcia.
Ako Cushingov syndróm ovplyvňuje vzhľad?
Toto ochorenie vedie k rozvoju obezity. U ľudí s vysokou hladinou kortizolu sa tuk ukladá na tvári, krku, hrudníku a bruchu, zatiaľ čo ruky a nohy zostávajú chudé a štíhle. Medzi ďalšie zmeny vzhľadu pri Cushingovom syndróme patria:
- okrúhla („mesiačikovitá“) tvár s červenkastým alebo purpurovým odtieňom pokožky;
- tukové usadeniny („vdovský hrb“) v oblasti siedmeho krčného stavca;
- rednutie a vysušovanie pokožky;
- modriny a fialové strie na bruchu, stehnách a prsiach;
- úbytok kostrových svalov.
Ochorenie môže prevádzať lámavosť vlasov a nechtov, ako aj zvýšená náchylnosť na akné a zubný kaz (poškodenie zubnej skloviny). U žien sa môže objaviť nadmerné ochlpenie na tvári a tele.
Aké metabolické poruchy súvisia s Cushingovým syndrómom?
Dlhodobý nadbytok kortizolu pri Cushingovom syndróme môže viesť k poruchám metabolizmu sacharidov. „Stresový hormón“ stimuluje produkciu glukózy v pečeni a môže viesť k zníženiu citlivosti tkanív na inzulín. Medzi ďalšie metabolické poruchy pri Cushingovom syndróme patria:
- poruchy tukového metabolizmu. V dôsledku nahromadenia tukových usadenín v oblasti tváre, krku, hrudníka a brucha môže dôjsť k zvýšeniu hladiny cholesterolu a triglyceridov v krvi;
- poruchy bielkovinového metabolizmu. „ Stresový hormón“ má katabolický účinok – urýchľuje rozklad bielkovín, čo vedie k úbytku svalovej hmoty a stenčeniu kože.
- poruchy metabolizmu vápnika. Kortizol spomaľuje vstrebávanie vápnika v čreve a urýchľuje jeho vylučovanie z organizmu, čím potláča obnovu (regeneráciu) kostného tkaniva.
Toto ochorenie môže tiež spôsobiť poruchy vodno-soľovej rovnováhy. Pod vplyvom kortizolu dochádza k zadržiavaniu sodíka a vody v organizme, čo vedie k zvýšeniu objemu cirkulujúcej krvi a vyššiemu zaťaženiu srdca a ciev.
Aké emocionálne a psychické poruchy súvisia s Cushingovým syndrómom?
Cushingov syndróm môže ovplyvňovať emócie a psychiku človeka v dôsledku pôsobenia nadbytku kortizolu na centrálny nervový systém. „Stresový hormón“ narúša rovnováhu neurotransmiterov, mení aktivitu hipokampu a prefrontálnej kôry, čo negatívne ovplyvňuje náladu, pamäť a kognitívne funkcie. Medzi možné emocionálne a psychické poruchy pri Cushingovom syndróme patria najmä:
- zvýšená podráždenosť, výbušnosť a agresivita;
- časté výkyvy nálady;
- nadmerná úzkosť;
- strata záujmu o život;
- plytký spánok a nespavosť;
- zhoršenie pamäti a schopnosti sústrediť sa;
- spomalené myslenie, problémy s učením a pracovným výkonom.
Tieto príznaky sa môžu zhoršovať v dôsledku fyzickej únavy a exacerbácie chronických somatických ochorení (bronchiálna astma, cukrovka, systémový lupus erythematodes). V zriedkavých prípadoch sa môžu vyvinúť závažné psychické poruchy, ako sú opakované halucinácie a paranoja.
Aké typy Cushingovho syndrómu poznáme?
Ochorenie sa klasifikuje podľa príčiny nadbytku kortizolu a podľa času jeho výskytu. Medzi typy Cushingovho syndrómu podľa príčiny patria:
- endogénny Cushingov syndróm — vzniká pod vplyvom nadmernej produkcie kortizolu samotným organizmom. Môže ho spôsobiť nádor hypofýzy a iných orgánov (pľúc, pankreasu), ktoré produkujú adrenokortikotropný hormón, ako aj novotvary nadobličiek, ktoré stimulujú nadmernú sekréciu kortizolu.
- exogénny Cushingov syndróm — vzniká ako dôsledok dlhodobého užívania glukokortikoidov. Liekový Cushingov syndróm sa často vyvíja u pacientov s autoimunitnými, reumatologickými a chronickými zápalovými ochoreniami, ktoré si vyžadujú hormonálnu liečbu.
Podľa času výskytu rozlišujeme vrodený a získaný typ Cushingovho syndrómu. Vrodený typ ochorenia sa vyskytuje zriedkavo. Príčinou môžu byť genetické mutácie alebo poruchy vnútromaternicového vývoja endokrinného systému, ktoré vedú k nadmernej produkcii kortizolu. Získaný Cushingov syndróm vzniká počas života (pod vplyvom nádorov hypofýzy a nadobličiek, užívania glukokortikoidov) a je najčastejším typom ochorenia.
Ktorý lekár lieči Cushingov syndróm a kedy je potrebné vyhľadať jeho pomoc?
Cushingov syndróm lieči endokrinológ, teda lekár, špecializujúci sa na diagnostiku a liečbu ochorení spojených s hormonálnou nerovnováhou. Na vyšetrenie sa odporúča objednať v prípade rýchleho priberania s ukladaním tuku na bruchu, prsiach, krku a tvári, výskytu fialových strií na tele, stenčenia horných a dolných končatín. Obzvlášť dôležité je vyhľadať endokrinológa, ak sa tieto príznaky objavili počas dlhodobého užívania glukokortikoidov pri autoimunitných, reumatologických alebo chronických zápalových ochoreniach.
Ako sa diagnostikuje Cushingov syndróm?
Diagnostika Cushingovho syndrómu zahŕňa zber anamnézy, fyzikálne vyšetrenie, laboratórne vyšetrenia a v prípade potreby aj zobrazovacie vyšetrenia zamerané na určenie príčiny ochorenia. Počas prvej konzultácie endokrinológ analyzuje ťažkosti pacienta, zaujíma sa o prítomnosť chronických ochorení (systémový lupus erythematosus, reumatoidná artritída, bronchiálna astma) a upresňuje zoznam užívaných liekov.
Nasleduje fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom lekár posúdi lokalizáciu tukových usadenín, tvar tváre, svalový tonus, stav kože a slizníc, počet strií a hematómov, ako aj krvný tlak. Medzi laboratórne vyšetrenia pri Cushingovom syndróme patria:
- stanovenie hladiny kortizolu v krvi;
- meranie koncentrácie kortizolu v dennej moči;
- stanovenie hladiny kortizolu v slinách odobratých v noci;
- meranie hladiny adrenokortikotropného hormónu v krvi.
Na potvrdenie diagnózy sa môže vykonať potrebný malý dexametazónový test. Dexametazón je syntetický glukokortikoid, ktorý za normálnych okolností potláča produkciu kortizolu nadobličkami. Pacient užije jeden miligram lieku večer pred spaním a ráno absolvuje odber krvi na kortizol. U zdravého človeka sa hladina „stresového hormónu“ po užití dexametazónu znižuje, zatiaľ čo pri Cushingovom syndróme zostáva táto hodnota v krvi vysoká.
Na upresnenie príčiny ochorenia môže endokrinológ odporučiť ultrazvukové vyšetrenie brušnej dutiny, pľúc, nadobličiek a štítnej žľazy. Vyšetrenia umožňujú odhaliť nádory, ktoré môžu produkovať ACTH alebo stimulovať nadmernú produkciu kortizolu.
Aké sú schémy liečby Cushingovho syndrómu v modernej medicíne?
Liečba Cushingovho syndrómu je zameraná na zníženie hladiny kortizolu v organizme, zmiernenie príznakov a prevenciu komplikácií. Klinické odporúčania pri Cushingovom syndróme zahŕňajú:
- korekcia príjmu glukokortikoidov u pacientov s autoimunitnými, reumatologickými a chronickými zápalovými ochoreniami (postupné znižovanie dávky na minimálne účinnú);
- užívanie liekov, ktoré potláčajú produkciu kortizolu nadobličkami alebo blokujú jeho účinok na úrovni tkanív;
- lieky, ktoré znižujú tvorbu ACTH.
Pri výskyte komplikácií môže byť potrebná dodatočná symptomatická terapia. Jej cieľom je úprava krvného tlaku a metabolizmu, stabilizácia psychoemocionálneho stavu, posilnenie svalového a kostného tkaniva.
Aké lieky sa používajú pri Cushingovom syndróme?
Liečbou Cushingovho syndrómu spojeného s nadmernou produkciou kortizolu v nadobličkách sú inhibítory steroidogenézy. Tieto lieky potláčajú enzýmy podieľajúce sa na syntéze „stresového hormónu“ a pomáhajú rýchlo znížiť jeho hladinu v krvi. Medzi ďalšie lieky, ktoré sa predpisujú pri Cushingovom syndróme, patria:
- blokátory glukokortikoidných receptorov — bránia väzbe kortizolu na bunkové receptory a znižujú jeho účinok na organizmus;
- agonisty somatostatínu a dopamínu — potláčajú syntézu ACTH v hypofýze, ktorý stimuluje tvorbu kortizolu nadobličkami;
- cytostatiká — spomaľujú rast hormonálne aktívnych nádorov hypofýzy, nadobličiek a iných vnútorných orgánov (pľúc, štítnej žľazy, pankreasu).
Na úpravu krvného tlaku môže lekár predpísať antihypertenzívne lieky a na zmiernenie úzkosti či depresie anxiolytiká a antidepresíva. Na posilnenie kostnej hmoty a prevenciu zlomenín môže endokrinológ odporučiť chondroprotektory, vitamín D a vápnik, a na úpravu hladiny glukózy v krvi lieky na zníženie cukru.
Čím je Cushingov syndróm nebezpečný a aké komplikácie môže spôsobiť?
Toto ochorenie je nebezpečné rizikom vzniku cukrovky, pretože nadmerná hladina kortizolu zvyšuje koncentráciu glukózy v krvi a znižuje citlivosť tkanív na inzulín. Medzi ďalšie negatívne zmeny v organizme pri Cushingovom syndróme patria:
- kardiovaskulárne poruchy (arteriálna hypertenzia, ateroskleróza, trombóza);
- zhoršenie stavu kostného a svalového tkaniva (osteoporóza a atrofia svalov);
- psychoemocionálne poruchy (úzkosť, panické záchvaty, depresia).
Poruchy menštruačného cyklu u žien a erektilná dysfunkcia u mužov zvyšujú riziko neplodnosti. Ochorenie zároveň oslabuje imunitu a zvyšuje náchylnosť organizmu na infekcie (plesňové, bakteriálne, vírusové).
Ako ovplyvňuje Cushingov syndróm kardiovaskulárny systém?
Zvýšený objem krvi v dôsledku zadržiavania tekutín v organizme môže viesť k arteriálnej hypertenzii (trvalo zvýšenému krvnému tlaku). Medzi ďalšie kardiovaskulárne komplikácie Cushingovho syndrómu patria:
- ateroskleróza. Vysoká hladina kortizolu narúša metabolizmus lipidov, čím zvyšuje koncentráciu „zlého“ cholesterolu v krvi. V dôsledku toho sa na stenách ciev môžu vytvárať aterosklerotické plaky, ktoré spomaľujú krvný tok;
- poruchy srdcovej činnosti. Arteriálna hypertenzia a ateroskleróza zvyšujú záťaž na srdcový sval, čo môže viesť k jeho hypertrofii (zväčšeniu) a srdcovej nedostatočnosti (neschopnosti plnohodnotne pumpovať krv).
Nadbytok kortizolu ovplyvňuje aj systém zrážania krvi, čím zvyšuje riziko tvorby krvných zrazenín (trombov) v cievach. V dôsledku toho sa zvyšuje pravdepodobnosť infarktu (nekróza časti srdcového svalu v dôsledku nedostatočného krvného zásobenia) a mŕtvice (odumieranie tkanív mozgu v dôsledku akútneho porušenia mozgového krvného obehu).
Ako sa Cushingov syndróm prejavuje na kostnej hmote a metabolizme?
V dôsledku poruchy vstrebávania vápnika v čreve je Cushingov syndróm nebezpečný zvýšeným rizikom vzniku osteoporózy (zníženie hustoty kostnej hmoty a náchylnosť k častým zlomeninám). Keďže „stresový hormón“ aktivuje rozklad bielkovín, zvyšuje sa riziko svalovej atrofie (úbytok objemu a sily svalov).
Aké psychoemocionálne poruchy sprevádzajú Cushingov syndróm?
Ochorenie môžu sprevádzať prudké výkyvy nálady, zvýšená podráždenosť a úzkosť, znížená koncentrácia pozornosti a zhoršenie pamäti. Pacienti často trpia nespavosťou, ktorá ešte viac zhoršuje ich nestabilný emocionálny stav. V ťažkých prípadoch sa môže rozvinúť depresia, ktorá sa prejavuje skleslou náladou, pocitom beznádeje, stratou záujmu o bežné činnosti a život.
Ako sa vyhnúť Cushingovmu syndrómu a aká prevencia je potrebná?
Endogénnemu Cushingovmu syndrómu sa nedá predísť. Ak však existuje dedičná predispozícia k nádorom hypofýzy alebo nadobličiek, je dôležité absolvovať aspoň raz ročne lekárske vyšetrenie na včasné odhalenie novotvarov, včasné začatie liečby a zníženie rizika komplikácií. Prevencia exogénneho (liekového) Cushingovho syndrómu zahŕňa:
- odmietnutie samoliečby steroidnými liekmi;
- sledovanie endokrinológom pri dlhodobom užívaní glukokortikoidov;
- prísne dodržiavanie dávkovania a dĺžky liečby hormonálnymi liekmi, ktoré určil lekár.
Odporúča sa konzultovať s ošetrujúcim lekárom možné alternatívne metódy liečby, aby sa predišlo dlhodobému užívaniu steroidných liekov. Je tiež dôležité vyhnúť sa chronickému stresu, pretože ten zvyšuje zaťaženie endokrinného systému a zvyšovať riziko vzniku Cushingovho syndrómu.
Diéta (základné pravidlá stravovania) pri Cushingovom syndróme
Diéta pri Cushingovom syndróme je zameraná na zníženie hmotnosti, normalizáciu metabolizmu a minimalizáciu rizika komplikácií (osteoporóza, svalová atrofia, arteriálna hypertenzia). Základné pravidlá stravovania pri Cushingovom syndróme zahŕňajú:
- vytvorenie mierneho deficitu kalórií na zníženie nadmernej telesnej hmotnosti;
- obmedzený príjem soli na prevenciu zadržiavania tekutín a zvýšenia krvného tlaku;
- vyhnutie sa cukru a rýchlym sacharidom (výrobky z bielej múky, rýchle občerstvenie, sladké sýtené nápoje) na udržanie stabilnej hladiny glukózy v krvi a prevenciu cukrovky;
- obmedzenie nasýtených tukov a trans-tukov (tučné mäso, margarín, vyprážané jedlá) na zníženie hladiny „zlého“ cholesterolu;
- zaradenie potravín bohatých na vlákninu (zelenina, ovocie, celozrnné kaše) do stravy na normalizáciu lipidového metabolizmu;
- každodenný príjem potravín bohatých na vápnik (mliečne výrobky, brokolica, mandle) a vitamín D (tučné ryby, vaječné žĺtky) na prevenciu osteoporózy;
- doplnenie stravy o zdroje bielkovín (morské plody a ryby, chudé mäso, strukoviny, vajcia) na obnovenie svalovej hmoty.
Na stabilizáciu metabolizmu sa odporúča častejšie stravovanie, ideálne štyri až päť jedál denne v malých porciách v pravidelných intervaloch. Tento režim pomáha udržiavať stabilnú hladinu glukózy v krvi a tiež zlepšuje vstrebávanie bielkovín, tukov, vitamínov a minerálov potrebných na regeneráciu svalovej a kostnej hmoty.
