Čo je to stres?
Stres je reakcia organizmu na vonkajšie (fyzické alebo psychické) podnety. Stres pomáha prispôsobiť sa zmenám v prostredí, ale častý emocionálny stres môže viesť k depresii alebo kardiovaskulárnym ochoreniam.
Stresové hormóny
Stres vedie k zmene hormónov, ktoré pomáhajú telu prispôsobiť sa stresovej situácii. Rozlišujeme tieto stresové hormóny:
- kortizol;
- adrenalín;
- prolaktín.
Kortizol je steroidný hormón, ktorý produkujú nadobličky. Kortizol zvyšuje hladinu glukózy v krvi a zvyšuje jej využitie mozgovými bunkami, ako aj znižuje činnosť tráviaceho a reprodukčného systému a brzdí rastové procesy.
Pri strese sa zvyšuje množstvo adrenalínu, ktorý zvyšuje srdcovú frekvenciu a krvný tlak. Prolaktín je hormón, ktorý sa produkuje v hypofýze (žľaza nachádzajúca sa v mozgu), ktorá pri strese stimuluje imunitný systém a zvyšuje citlivosť telesných buniek na inzulín (hormón, ktorý pomáha prenášať cukor z krvi do tkanív).
Typy stresu
Krátkodobý stres má na organizmus pozitívne účinky: posilňuje imunitný systém, zlepšuje pamäť a zvyšuje rýchlosť regenerácie (opravy) buniek. Časté stresové situácie vedú k zvýšenému odbúravaniu energie v tkanivách. Rozlišujeme nasledujúce typy stresu:
- eustres („pozitívny stres”) — mobilizuje sily organizmu a zlepšuje adaptačnú schopnosť človeka;
- distres („negatívny stres”) — vyčerpáva obranyschopnosť organizmu a vedie k zlyhaniu adaptačných mechanizmov.
Oxidačný stres je proces poškodenia telesných buniek a tkanív v dôsledku oxidácie. Oxidačný stres môže viesť k ateroskleróze (ukladanie cholesterolových plakov v cievach), arteriálnej hypertenzii a Parkinsonovej chorobe (ničenie mozgových buniek).
Štádiá a príznaky stresu
Vystavenie sa stresu spôsobuje zmeny v činnosti hormonálneho, kardiovaskulárneho a nervového systému. V dôsledku toho sa telo postupne prispôsobuje nepriaznivým podmienkam.
| Štádiá stresu | |
| Fáza úzkosti | Aktivujú sa všetky telesné systémy a množstvo adrenalínu a kortizolu sa v krvi zvyšuje. Telo sa pripravuje na akciu „boj alebo útek”. |
| Fáza odporu | Množstvo stresových hormónov sa postupne znižuje a obnovuje sa činnosť orgánov a systémov. Počas tohto obdobia sa vyvíja trvalá obrana proti stresovým faktorom. |
| Fáza vyčerpania | Funkčná aktivita nadobličiek je výrazne znížená, čo spôsobuje nedostatok energie v tele a dramatické zníženie jeho adaptačnej schopnosti. |
Stres môže skončiť vo fáze rezistencie, po pôsobení stresového faktoru. Pri chronickom strese organizmus stráca schopnosť vyrovnať sa so stresovou situáciou, čo vedie k záchvatom paniky, nervovým zrúteniam alebo depresii.
Medzi príznaky stresu patrí podráždenosť, roztržitosť a znížená pracovná schopnosť. Ďalšie príznaky stresu sú:
- hnačka (v dôsledku zmeny hormonálneho pozadia, zvýšená pohyblivosť čriev);
- zvýšenie krvného tlaku a srdcovej frekvencie;
- svalové napätie v oblasti hlavy, krku, ramien a chrbta;
- nevoľnosť;
- časté močenie;
- nadmerné potenie;
- pocit horúčavy alebo chladu.
Stres môže spôsobiť, že sa na tele objavia červené škvrny, ktoré vyvolávajú svrbenie a pálenie. Vyrážky sa najčastejšie objavujú na tvári, krku, hrudníku alebo rukách. Medzi príznaky silného stresu patrí dýchavičnosť, zrýchlené dýchanie, závraty, úbytok alebo priberanie na váhe.
V dôsledku zmien hormonálneho pozadia stresu sa znižuje aj libido. U žien môže v dôsledku stresu dôjsť k oneskoreniu menštruácie, kvôli zvýšenej produkcie kortizolu.
10 príznakov chronického stresu
Chronický stres je dôsledkom dlhodobých stresorov v organizme, napr. nedostatku kvalitného spánku, častých konfliktov v práci alebo doma. Medzi 10 príznakov chronického stresu patria:
- Časté bolesti hlavy.
- Zhoršenie pamäti.
- Znížená pozornosť.
- Nadmerná emocionalita.
- Nespavosť alebo ospalosť.
- Apatia a uzavretie sa do seba.
- Znížená alebo zvýšená chuť do jedla.
- Pocit vnútorného napätia a strachu.
- Zvýšené potenie.
- Kolísanie telesnej teploty.
Dlhodobý stres môže viesť k infarktu myokardu, obezite a migrénam. Silný emocionálny stres zhoršuje diabetes mellitus a zhoršuje bronchiálnu astmu v dôsledku hormonálnej nerovnováhy. Medzi negatívne účinky stresu u žien patrí absencia menštruácie a ovulácie. Pri predchádzaní vzniku komplikácií spôsobených stresom je potrebné poradiť sa s psychológom.
Ako sa vyrovnať so stresom?
Pri diagnostike stresu sa lekár oboznámi s pacientovou anamnézou, vykoná vyšetrenie a v prípade potreby ho odošle na hormonálne testy. Psychológ predpíše sedatíva a lieky na upokojenie a zvládnutie stresu.
Ovládanie svojich emócií, voľnočasové aktivity a správny spánkový režim (spať aspoň osem hodín, chodiť spať a vstávať v rovnakom čase, pred spaním nepožívať kofeín ani alkohol) môžu pomôcť pri boji so stresom. Dôležité je aj konzumovať vyváženú stravu: zvýšiť príjem ovocia (citrusové plody, banány) a potravín s vysokým obsahom horčíka (strukoviny, hnedá ryža, pohánka, orechy).
Vitamíny proti stresu
Vitamíny B, C a D môžu pomôcť zmierniť stres tým, že normalizujú spánok a znižujú vzrušivosť nervového systému. Magnézium sa odporúča užívať ľuďom s úzkosťou, pretože má sedatívny (upokojujúci) účinok na organizmus. Dávkovanie liekov a mikroživín je individuálne, preto je potrebná konzultácia s psychológom.
