Čo je to stres?
Stres je reakcia organizmu na vonkajšie (fyzické alebo psychické) podnety. Stres pomáha prispôsobiť sa zmenám v prostredí, ale častý emocionálny stres môže viesť k depresii alebo kardiovaskulárnym ochoreniam.
Stresové hormóny
Stres vedie k zmene hormónov, ktoré pomáhajú telu prispôsobiť sa stresovej situácii. Rozlišujeme tieto stresové hormóny:
- kortizol;
- adrenalín;
- prolaktín.
Kortizol je steroidný hormón, ktorý produkujú nadobličky. Kortizol zvyšuje hladinu glukózy v krvi a zvyšuje jej využitie mozgovými bunkami, ako aj znižuje činnosť tráviaceho a reprodukčného systému a brzdí rastové procesy.
Pri strese sa zvyšuje množstvo adrenalínu, ktorý zvyšuje srdcovú frekvenciu a krvný tlak. Prolaktín je hormón, ktorý sa produkuje v hypofýze (žľaza nachádzajúca sa v mozgu), ktorá pri strese stimuluje imunitný systém a zvyšuje citlivosť telesných buniek na inzulín (hormón, ktorý pomáha prenášať cukor z krvi do tkanív).
Typy stresu
Krátkodobý stres má na organizmus pozitívne účinky: posilňuje imunitný systém, zlepšuje pamäť a zvyšuje rýchlosť regenerácie (opravy) buniek. Časté stresové situácie vedú k zvýšenému odbúravaniu energie v tkanivách. Rozlišujeme nasledujúce typy stresu:
- eustres („pozitívny stres”) — mobilizuje sily organizmu a zlepšuje adaptačnú schopnosť človeka;
- distres („negatívny stres”) — vyčerpáva obranyschopnosť organizmu a vedie k zlyhaniu adaptačných mechanizmov.
Oxidačný stres je proces poškodenia telesných buniek a tkanív v dôsledku oxidácie. Oxidačný stres môže viesť k ateroskleróze (ukladanie cholesterolových plakov v cievach), arteriálnej hypertenzii a Parkinsonovej chorobe (ničenie mozgových buniek).
Štádiá a príznaky stresu
Vystavenie sa stresu spôsobuje zmeny v činnosti hormonálneho, kardiovaskulárneho a nervového systému. V dôsledku toho sa telo postupne prispôsobuje nepriaznivým podmienkam.
| Štádiá stresu | |
| Fáza úzkosti | Aktivujú sa všetky telesné systémy a množstvo adrenalínu a kortizolu sa v krvi zvyšuje. Telo sa pripravuje na akciu „boj alebo útek”. |
| Fáza odporu | Množstvo stresových hormónov sa postupne znižuje a obnovuje sa činnosť orgánov a systémov. Počas tohto obdobia sa vyvíja trvalá obrana proti stresovým faktorom. |
| Fáza vyčerpania | Funkčná aktivita nadobličiek je výrazne znížená, čo spôsobuje nedostatok energie v tele a dramatické zníženie jeho adaptačnej schopnosti. |
Stres môže skončiť vo fáze rezistencie, po pôsobení stresového faktoru. Pri chronickom strese organizmus stráca schopnosť vyrovnať sa so stresovou situáciou, čo vedie k záchvatom paniky, nervovým zrúteniam alebo depresii.
Medzi príznaky stresu patrí podráždenosť, roztržitosť a znížená pracovná schopnosť. Ďalšie príznaky stresu sú:
- hnačka (v dôsledku zmeny hormonálneho pozadia, zvýšená pohyblivosť čriev);
- zvýšenie krvného tlaku a srdcovej frekvencie;
- svalové napätie v oblasti hlavy, krku, ramien a chrbta;
- nevoľnosť;
- časté močenie;
- nadmerné potenie;
- pocit horúčavy alebo chladu.
Stres môže spôsobiť, že sa na tele objavia červené škvrny, ktoré vyvolávajú svrbenie a pálenie. Vyrážky sa najčastejšie objavujú na tvári, krku, hrudníku alebo rukách. Medzi príznaky silného stresu patrí dýchavičnosť, zrýchlené dýchanie, závraty, úbytok alebo priberanie na váhe.
V dôsledku zmien hormonálneho pozadia stresu sa znižuje aj libido. U žien môže v dôsledku stresu dôjsť k oneskoreniu menštruácie, kvôli zvýšenej produkcie kortizolu.
10 príznakov chronického stresu
Chronický stres je dôsledkom dlhodobých stresorov v organizme, napr. nedostatku kvalitného spánku, častých konfliktov v práci alebo doma. Medzi 10 príznakov chronického stresu patria:
- Časté bolesti hlavy.
- Zhoršenie pamäti.
- Znížená pozornosť.
- Nadmerná emocionalita.
- Nespavosť alebo ospalosť.
- Apatia a uzavretie sa do seba.
- Znížená alebo zvýšená chuť do jedla.
- Pocit vnútorného napätia a strachu.
- Zvýšené potenie.
- Kolísanie telesnej teploty.
Dlhodobý stres môže viesť k infarktu myokardu, obezite a migrénam. Silný emocionálny stres zhoršuje diabetes mellitus a zhoršuje bronchiálnu astmu v dôsledku hormonálnej nerovnováhy. Medzi negatívne účinky stresu u žien patrí absencia menštruácie a ovulácie. Pri predchádzaní vzniku komplikácií spôsobených stresom je potrebné poradiť sa s psychológom.
Ako sa vyrovnať so stresom?
Pri diagnostike stresu sa lekár oboznámi s pacientovou anamnézou, vykoná vyšetrenie a v prípade potreby ho odošle na hormonálne testy. Psychológ predpíše sedatíva a lieky na upokojenie a zvládnutie stresu.
Ovládanie svojich emócií, voľnočasové aktivity a správny spánkový režim (spať aspoň osem hodín, chodiť spať a vstávať v rovnakom čase, pred spaním nepožívať kofeín ani alkohol) môžu pomôcť pri boji so stresom. Dôležité je aj konzumovať vyváženú stravu: zvýšiť príjem ovocia (citrusové plody, banány) a potravín s vysokým obsahom horčíka (strukoviny, hnedá ryža, pohánka, orechy).
Vitamíny proti stresu
Vitamíny B, C a D môžu pomôcť zmierniť stres tým, že normalizujú spánok a znižujú vzrušivosť nervového systému. Magnézium sa odporúča užívať ľuďom s úzkosťou, pretože má sedatívny (upokojujúci) účinok na organizmus. Dávkovanie liekov a mikroživín je individuálne, preto je potrebná konzultácia s psychológom.
Časté otázky
Kofeín uvoľňuje adrenalín a kortizol, ktoré stimulujú nervový systém. V dôsledku zmien hladiny hormónov sa zvyšuje úzkosť a nervozita, zvyšuje sa srdcová frekvencia a krvný tlak.
Prejedaniu zo stresu sa dá zabrániť vyváženou a pravidelnou stravou: počas dňa by ste mali mať tri hlavné jedlá a jedno až tri medzijedlá. Dôležité je spať aspoň osem hodín denne, pretože nedostatok spánku vedie k stresu a prejedaniu sa. Mali by ste tiež venovať viac času športu a voľnočasovým aktivitám, vďaka ktorým sa uvoľníte a zbavíte nutkavých myšlienok na jedlo.
Na zotavenie žalúdka po strese vám lekár predpíše diétu: vyhýbajte sa konzumácii alkoholu, zvýšte príjem potravín obsahujúcich horčík (pohánka, orechy, avokádo), užívajte vitamíny B a C (citrusové plody, morské plody, strukoviny). Je dôležité jesť pravidelne a neprejedať sa.
Krátkodobé stresové situácie majú na organizmus pozitívny vplyv: zlepšuje sa pamäť a pozornosť a zrýchľujú reakcie. Dlhodobý stres má na organizmus negatívny vplyv: znižuje výkonnosť, vedie k nespavosti alebo ospalosti, emocionálnej labilite a pocitom strachu.
Ak pociťujete príznaky stresu, mali by ste sa obrátiť na psychológa. Zmierniť stres môžu pomôcť vitamíny, antistresové lieky alebo lieky na upokojenie, ktoré predpisuje lekár. Zlepšiť celkový stav môže pomôcť dostatok odpočinku, aspoň osemhodinový spánok a vyvážená strava.
Jaroslav
pred 10 mesiacmi
