Rozhovor s lekárom vnútorného lekárstva pani Oľgou Metelskou: ako rozpoznať varovné signály organizmu včas?

Vybrala som si internú medicínu, pretože je to odbor, kde lekár vníma človeka ako celok, a nie iba ako jeden izolovaný orgán alebo symptóm. Internista (lekár vnútorného lekárstva) je často prvým lekárom, na ktorého sa pacient obráti, a práve od našej bdelosti závisí, ako rýchlo sa určí správny smer diagnostiky a liečby. Za 25 rokov praxe som sa presvedčila o jednom: najcennejšia na práci internistu je možnosť včas zachytiť problém, predísť komplikáciám a pomôcť človeku udržať si kvalitu života.

Olga Metelská, lekárka interného lekárstva

Pretože väčšina chorôb sa v počiatočných štádiách prejavuje nešpecificky: slabosťou, teplotou, bolesťami hlavy, dýchavičnosťou, bolesťami brucha či výkyvmi tlaku. Tieto symptómy môžu signalizovať problém v rôznych systémoch tela. Úlohou internistu je vypočuť si ťažkosti, odobrať anamnézu, zhodnotiť celkový stav, predpísať základné laboratórne testy a určiť, pod ktorý medicínsky odbor daný problém spadá.

Najzložitejšie býva vysvetliť, že neprítomnosť silnej bolesti automaticky neznamená, že je človek zdravý. Mnohé chronické ochorenia sa dlho vyvíjajú takmer nepozorovane – napríklad hypertenzia, cukrovka, anémia, ochorenia štítnej žľazy či poruchy metabolizmu. Pacient si povie: „Som len unavený,“ no jeho organizmus v skutočnosti už dávno vysiela varovné signály.

Zvyčajne ide o výraznú slabosť, dýchavičnosť aj pri minimálnej námahe, dlhotrvajúce teploty, náhly úbytok hmotnosti, opuchy, pretrvávajúci vysoký tlak, bolesti na hrudníku, krv v stolici alebo v moči, chronický kašeľ, poruchy spánku a neustálu vyčerpanosť. Obzvlášť varovné je, keď človek povie: „Trvá to už niekoľko mesiacov, ale myslel som si, že to prejde samo.“

Bolesť hlavy, šum v ušiach, „mravčenie“ pred očami, búšenie srdca, nepravidelný tep, pocit ťažoby či pálenia za hrudnou kosťou, dýchavičnosť a opuchy nôh. Mnohí ľudia si dokonca zvyknú na tlak 150 na 160 a považujú ho za svoj „bežný, pracovný“ tlak. To je však obrovský a nebezpečný omyl.

Interné vyšetrenie

Určite netreba tolerovať silnú alebo opakujúcu sa bolesť brucha, zvracanie, krv v stolici (či čiernu stolicu), prudké chudnutie, dlhotrvajúcu hnačku alebo zápchu, neustále pálenie záhy, problémy s prehĺtaním, bolesti po jedle, nevoľnosť a stratu chuti do jedla. Tieto príznaky si vyžadujú odborné vyšetrenie, nie iba diétu a tabletky „na žalúdok“.

Prvé vyšetrenie začína podrobným rozhovorom. Zisťujem, aké má pacient ťažkosti, kedy sa objavili, čo stav zhoršuje alebo naopak zmierňuje, aké chronické choroby prekonal, aké operácie či alergie má a aké lieky užíva. Nasleduje fyzikálne vyšetrenie: meranie tlaku, pulzu, teploty, kontrola hrdla, pokožky, lymfatických uzlín, počúvanie srdca a pľúc a palpačné vyšetrenie brucha. Na základe toho pacientovi vysvetlím predbežné závery a navrhnem potrebné testy či vyšetrenia.

Najčastejšie nám pomôže kompletný krvný obraz, rozbor moču, C-reaktívny proteín (CRP), hladina glukózy, biochemický profil krvi vrátane pečeňových a obličkových testov, lipidový profil a TSH na kontrolu štítnej žľazy. Podľa situácie dopĺňame vyšetrenie o feritín, vitamín D, B12, koagulogram, prípadne EKG, ultrazvuk alebo röntgen.

Je dôležité si spomenúť, kedy presne symptómy začali, ako sa menili, či ich sprevádzala teplota, bolesť, dýchavičnosť alebo výkyvy tlaku, a aké lieky už užil a či zabrali. Ideálne je priniesť so sebou výsledky predchádzajúcich odberov, lekárske správy, nálezy z USG, EKG, zoznam dlhodobo užívaných liekov a informácie o alergiách. Čím presnejšie informácie lekár má, tým rýchlejšie dokáže pomôcť.

Napríklad taká slabosť môže byť dôsledkom anémie, infekcie, poruchy štítnej žľazy, cukrovky, depresie, deficitu vitamínov alebo kardiovaskulárnych problémov. Podobne bolesť na hrudníku môže prameniť zo srdca, žalúdka, chrbtice, svalov alebo môže ísť o prejav úzkosti. Lekár by nemal hádať. Analýzy a odborné vyšetrenia slúžia na to, aby sme potvrdili alebo bezpečne vylúčili vážne príčiny.

Vtedy, keď objavíme príznaky ochorenia, ktoré si vyžaduje špecifickú diagnostiku alebo liečbu. K kardiológovi posielame pri poruchách rytmu, bolestiach na hrudníku či ťažkej hypertenzii; k gastroenterológovi pri chronických problémoch s tráviacim traktom; k endokrinológovi pri cukrovke či chorobách štítnej žľazy; k neurológovi pri závratoch, tŕpnutí končatín a bolestiach chrbta; a k pľúcnemu lekárovi (pneumológovi) pri dlhotrvajúcom kašli a dýchavičnosti. Prvotné nasmerovanie pacienta však takmer vždy začína práve v ambulancii internistu.

Často odkladajú EKG, 24-hodinové monitorovanie tlaku, ultrazvuk brušnej dutiny, gastroskopiu, kolonoskopiu, röntgen či CT pľúc, ale aj bežné odbery krvi na cukor, cholesterol, feritín či hormóny štítnej žľazy. Mnohí ľudia takisto roky ignorujú preventívne prehliadky, pritom prevencia zaberie omnoho menej času než následná liečba komplikácií.

Varovným signálom je vysoká teplota, ktorá neklesá alebo sa vráti po prechodnom zlepšení, hnisavý hlien, intenzívna bolesť v prínosových dutinách, bolesť v uchu, dýchavičnosť, výrazná slabosť, zmeny v krvnom obraze či vysoké CRP. Antibiotiká sa nesmú užívať svojvoľne – nezaberajú na vírusy, môžu vyvolať vedľajšie účinky, narušiť mikroflóru a viesť k nebezpečnej rezistencii (odolnosti) baktérií.

Po vírusovej infekcii môže sliznica dýchacích ciest zostať precitlivená a podráždená, preto kašeľ pretrváva aj po tom, čo teplota klesla. Dlhodobý kašeľ však môže signalizovať aj bronchitídu, zápal pľúc, astmu, reflux, alergiu, syndróm postnazálneho zatekania (zatekanie hlienov) alebo ísť o vedľajší účinok niektorých liekov. Ak kašeľ trvá viac ako 2 až 3 týždne, zosilňuje sa alebo ho sprevádza dýchavičnosť, je čas navštíviť lekára.

Najčastejšie sa stretávam s bronchitídou, zápalom pľúc, sínusitídou, zápalom stredného ucha, exacerbáciou (skokovým zhoršením) chronických chorôb, poruchami srdcového rytmu či extrémnou postinfekčnou slabosťou. Varovným signálom by mal byť opätovný nárast teploty, bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, nadmerné potenie, zmätenosť, zmodranie pier, neutíchajúci kašeľ alebo vykašliavanie hnisavých hlienov.

Ak horúčka trvá dlhšie ako 3 dni alebo sa po úľave vráti, ak sa zhoršuje kašeľ, objaví sa dýchavičnosť, bolesť na hrudi, silná bolesť hlavy, bolesť v uchu alebo v dutinách, prípadne ak symptómy neustúpia ani po týždni alebo sa stav prudko zhorší. Opätovné vyšetrenie je kľúčové, aby sme neprehliadli rozvíjajúce sa komplikácie.

Pretože zvýšený krvný tlak človek často dlho vôbec necíti. Človek môže s hypertenziou žiť roky a považovať sa za stopercentne zdravého. Cievy, srdce, obličky a mozog však celú túto dobu trpia pod obrovským tlakom. Bohužiaľ, mnohí začnú brať tlak vážne až v momente, keď prekonajú hypertenznú krízu, porážku, infarkt alebo keď sa objaví vážna dýchavičnosť.

Pretože internista vidí celkový obraz: hmotnosť, tlak, životný štýl, rodinnú anamnézu, sťažnosti na smäd, únavu, ospalosť, svrbenie kože, časté močenie či výsledky základných laboratórnych testov. Pacient niekedy príde s úplne iným problémom a až preventívne vyšetrenie odhalí vysoký cukor alebo cholesterol, o ktorých nemal ani tušenie.

Ak bolesť trvá viac ako niekoľko dní, pravidelne sa vracia, zosilňuje sa v noci, sprevádza ju zvýšená teplota, slabosť, tŕpnutie, úbytok hmotnosti, problémy s močením, opuch kĺbov alebo obmedzenie pohybu. Lieky proti bolesti utlmia iba príznak, no neodstránia príčinu.

Býva to búšenie srdca, pocit nedostatku vzduchu, povestná „hrča v krku“, závraty, bolesti na hrudníku, náhle výkyvy tlaku, tráviace ťažkosti, svalové napätie, bolesti hlavy či chronická únava. Tu je však dôležitá jedna vec: skôr než lekár povie, že príčinou je úzkosť, musí stopercentne vylúčiť telesné (somatické) ochorenia.

Anémiu, skrytý deficit železa, zníženú funkciu štítnej žľazy, cukrovku, chronické zápalové procesy v tele, deficit vitamínu D alebo B12, spánkové apnoe, depresiu, následky prekonaných infekcií či skryté ochorenia pečene, obličiek a srdca. Únava nie je diagnóza, je to symptóm, ktorý musíme rozlúštiť.

Nedostatok spánku, permanentný stres, nepravidelná strava, nadmerná konzumácia kofeínu a energetických nápojov, sedavý spôsob života, fajčenie, alkohol, fastfoody, svojvoľné užívanie liekov, práca bez oddychu a ignorovanie varovných signálov tela. Mladý vek automaticky nechráni pred hypertenziou, gastritídou, obezitou, úzkostnými poruchami či metabolickými zmenami.

Sú to analgetiká (lieky proti bolesti), protizápalové lieky, nosové kvapky (spreje do nosa), antibiotiká, voľnopredajné lieky „na žalúdok“, preháňadlá, sedatíva, lieky na spanie, hormonálne preparáty a takisto vysoké dávky výživových doplnkov a vitamínov. Najväčším nebezpečenstvom je mýtus, že voľnopredajné lieky sú absolútne bezpečné. Nie je to pravda.

Bolesť hlavy, pálenie záhy, bolesti chrbta a kĺbov, nadúvanie, zápchu, nespavosť, úzkosť, zvýšený tlak, kašeľ a únavu. Keď sa nejaký príznak pravidelne opakuje, našou úlohou nie je ho len vypnúť, ale zistiť, prečo vzniká.

Áno, zmenil sa k lepšiemu. Dnes sa ľudia oveľa viac zaujímajú o prevenciu, rozbory krvi a včasnú diagnostiku. Stále však máme veľkú skupinu pacientov, ktorí prídu až vtedy, keď je bolesť neznesiteľná. Vždy hovorím: preventívna prehliadka nie je prejavom úzkostlivosti, ale prejavom normálnej, dospelej starostlivosti o seba.

Dnes máme oveľa dostupnejšie rozšírené laboratórne panely, lipidogramy, vyšetrenie glykovaného hemoglobínu, moderné ultrazvuky, precízne prístroje na celodenné monitorovanie tlaku a EKG, onkologický skríning, endoskopické metódy a presné vyhodnocovanie kardiovaskulárnych rizík. To všetko nám pomáha vidieť problém skôr, než nastanú nezvratné komplikácie.

Pretože mnohé ochorenia v počiatkoch vôbec nebolia. Vysoký tlak, zvýšený cholesterol, cukrovka, anémia či ochorenia pečene, obličiek a štítnej žľazy sa môžu vyvíjať úplne potichu. Preventívna prehliadka tu nie je na to, aby sme „hľadali chorobu“, ale aby sme sa uistili, že organizmus funguje správne, a včas korigovali prípadné riziká.

Štandardne odporúčam kompletný krvný obraz, rozbor moču, kontrolu glukózy alebo glykovaného hemoglobínu, lipidový profil, testy na funkciu obličiek a pečene, TSH, meranie tlaku, EKG a kontrolu hmotnosti či obvodu pása. Na základe veku, pohlavia, genetiky a konkrétnych sťažností potom dopĺňame ultrazvuk, onkoskríningy, podrobnejšie vyšetrenia tráviaceho traktu či konzultácie u špecialistov.

Hypertenzia, cukrovka 2. typu, poruchy metabolizmu tukov (cholesterol), ochorenia štítnej žľazy, anemia, ochorenia pečene a obličiek, obezita, dna a chronické zápalové choroby žalúdka či čriev. Čím skôr problém odhalíme, tým väčšia je šanca mať ho pod kontrolou bez ťažkých následkov.

Pretože majú pocit, že lekár ich symptómy zľahčuje alebo bagatelizuje. V skutočnosti však úzkosť a stres dokážu vyvolať veľmi reálne a intenzívne fyzické prejavy: búšenie srdca, reálnu bolesť, dýchavičnosť, nespavosť či tráviaci kolaps. Skúsený internista však vždy najprv vylúči nebezpečné telesné (somatické) príčiny a až potom rieši vplyv nervovej sústavy.

Hlavný problém je v tom, že človek dostane zoznam možných diagnóz bez reálneho vyšetrenia, odberov a pochopenia celkového kontextu. Jeden a ten istý symptóm môže znamenať banálnu vec, ale aj prejav vážneho ochorenia. Internet vám síce poskytne informácie, no nedokáže nahradiť klinické myslenie lekára a osobnú palpačnú či auskultačnú diagnostiku v ambulancii.

Problémy so stolicou, únikom či bolesťou pri močení, telesný zápach, nadmerné potenie, náhle zmeny váhy, pokles libida, ale aj stavy úzkosti, panické záchvaty, nadmerné užívanie alkoholu, svojvoľné branie liekov či prítomnosť krvi v moči a stolici. Pacientom vždy hovorím: lekárovi môžete a musíte povedať všetko. Našou úlohou nie je súdiť, ale pomáhať.

Príliš neskoro hľadajú pomoc. Príliš neskoro začínajú kontrolovať svoj tlak, cukor, váhu a cholesterol. Príliš dlho trpia bolesť, únavu, pálenie záhy, kašeľ či nespavosť. Najlepšia stratégia pritom je nečakať, kým sa telo definitívne „pokazí“, ale prísť vtedy, keď sa problém dá vyriešiť pokojne, rýchlo a bez vážnych následkov.