Prečo dochádza k závratom a ako ich zastaviť?

Čo je závrat a čím sa líši od iných porúch rovnováhy?

Závrat je pocit straty rovnováhy a orientácie v priestore, pri ktorom sa môže zdať, že sa okolité predmety otáčajú alebo pohybujú. Na rozdiel od nestability chôdze alebo celkovej nestability je závrat často spojený s poruchou vestibulárneho aparátu, ktorý zodpovedá za kontrolu polohy tela a koordináciu pohybov.

Závrat je príznakom, ktorý môže naznačovať neurologické, cievne alebo vestibulárne poruchy. Tento stav sa môže vyskytnúť aj pri úpale, preťažení, dehydratácii alebo dlhodobom pobyte v teplom a dusnom prostredí. Ak závraty pretrvávajú viac ako niekoľko dní alebo sú sprevádzané ďalšími príznakmi (hučanie v ušiach, nestabilná chôdza, poruchy zraku), odporúča sa navštíviť neurológa na diagnostiku.

Systémové závraty

Systémové závraty sú stavom, pri ktorom vzniká výrazný pocit otáčania vlastného tela alebo okolitého prostredia. Tento stav súvisí s poruchou fungovania vestibulárneho aparátu vnútorného ucha alebo vodivých dráh mozgu, ktoré zabezpečujú koordináciu pohybov a orientáciu v priestore.

Medzi príčiny systémovych závratov patria:

• ochorenia vnútorného ucha (Menierova choroba, vestibulárny neurit, labyrintitída);
• poruchy mozgového krvného obehu;
• zápalové a infekčné procesy postihujúce vestibulárne štruktúry (otitída, meningitída, encefalitída);
• traumy hlavy a krku;
• nádory zadnej lebečnej jamy;
• toxický vplyv liekov a alkoholu.

Systémové závraty môžu byť sprevádzané nevoľnosťou, potením a hučaním v ušiach. Osobitne sa rozlišujú polohové závraty — forma systémových závratov, pri ktorých sa záchvaty vyskytujú pri zmene polohy hlavy (napríklad pri otočení v ľahu alebo pri naklonení). Najčastejšou príčinou je benígny paroxysmálny pozitívny závrat (BPPV) spôsobený posunom častíc otolitu vo vnútornom uchu.

Nesystémové závraty

Nesystémové závraty sú stavom, pri ktorom človek pociťuje nestabilitu, stratu rovnováhy alebo „prázdnotu“ v hlave, ale nemá pocit otáčania vlastného tela alebo okolitého prostredia. Tento stav je často spojený s kardiovaskulárnymi, metabolickými a psychogénnymi faktormi.

Medzi príčiny nesystémových závratov patria:

• poruchy krvného obehu (ortostatická hypotenzia, srdcová arytmia);
• metabolické poruchy (hypoglykémia, anémia, poruchy elektrolytov);
• vedľajšie účinky liekov;
• psychogénne faktory (úzkostné poruchy, panické ataky, chronický stres).

Psychogénne závraty vždy patria medzi nesystémové formy a vyznačujú sa subjektívnym pocitom nestability, úzkosťou a pocitom nereálnosti toho, čo sa deje. Nesystémové závraty môžu sprevádzať slabosť, zrýchlený srdcový tep a derealizácia.

Akútne a chronické formy závratov

Závraty môžu mať akútnu alebo chronickú formu v závislosti od trvania a charakteru príznakov. Akútne závraty sa objavujú náhle, často sú sprevádzané výraznou nevoľnosťou, vracaním, poruchou koordinácie. Tento stav môže byť príznakom mŕtvice, akútneho zápalu vnútorného ucha (vestibulárnej neuritídy, labyrintitídy) alebo poranenia hlavy. Záchvaty zvyčajne trvajú od niekoľkých minút do niekoľkých dní.

Chronické závraty sa vyvíjajú postupne a pretrvávajú týždne, mesiace alebo roky. Trvalé závraty môžu súvisieť s dlhodobými poruchami vestibulárneho aparátu, chronickými ochoreniami vnútorného ucha (Menierovou chorobou), cievnymi poruchami (hypertenziou), metabolickými poruchami (cukrovkou) alebo psychogénnymi faktormi (úzkostnou poruchou). Chronická forma sa častejšie prejavuje nevýrazným pocitom nestability, vratkosti alebo ľahkého kolísania.

Aké sú hlavné príčiny závratov?

Príčiny závratov: 

• ochorenia mozgu (otras mozgu, nádory, mŕtvica);
• migréna, vrátane vestibulárnej formy migrény;
• poškodenie sluchového nervu;
• vedľajšie účinky liekov (hormonálnych, steroidných, antihypertenzívnych);
• infekčné a zápalové ochorenia ucha (akútny a chronický otitis, otomykóza, labyrintitída);
• vestibulárne poruchy (Menierova choroba, vestibulárny neurit, benígna paroxysmálna polohová vertigo);
• epilepsia;
• kardiovaskulárne ochorenia (srdcová nedostatočnosť, ischemická choroba srdca, arteriálna hypotenzia);
• poruchy metabolizmu a výživy (hladovanie, nedostatok vitamínov, cukrovka).

Závraty sa často vyskytujú aj pri cestovaní dopravnými prostriedkami. Slabosť, závraty, nevoľnosť a ospalosť u žien môžu súvisieť s hormonálnymi zmenami, napríklad počas menštruácie, tehotenstva alebo menopauzy. Pri cervikálnej osteochondróze sa závraty vyvíjajú v dôsledku kompresie vertebrálnych tepien a porúch krvného zásobenia mozgu, čo môže sprevádzať pocit otáčania, celková slabosť, hučanie v ušiach a zhoršenie zraku. 

Príčiny závratov

Závraty spôsobené patológiami vnútorného ucha a vestibulárneho aparátu

Závraty spojené s patológiou vnútorného ucha a vestibulárneho aparátu vznikajú v dôsledku poruchy štruktúr zodpovedných za udržanie rovnováhy a orientáciu tela v priestore.

Medzi príčiny závratov spojených s vnútorným uchom a vestibulárnym aparátom patria:

• Meniérov syndróm — chronické ochorenie sprevádzané záchvatmi rotačnej závraty, hučaním v ušiach, zhoršením sluchu a pocitom tlaku v uchu;
• vestibulárna neuritída — zápal vestibulárneho nervu, ktorý vedie k náhlemu silnemu závratu, strate koordinácie a nevoľnosti;
• benígny paroxysmálny pozitívny vertigo (BPPV) — krátke epizódy rotačného závratu, vyvolané zmenou polohy tela;
• labyrintitída — zápal vnútorného ucha, ktorý sprevádza závrat, zníženie sluchu, hučanie v ušiach a niekedy aj vracanie;
• otolitopatie — posun kryštálov vápnika v polkruhovitých kanáloch, ktorý spôsobuje krátkodobé, ale intenzívne záchvaty závratu.

Neurologické ochorenia spôsobujúce závraty

1. Mŕtvica a tranzitórne ischemické ataky (TIA) — akútne poruchy krvného obehu v mozgu, často sprevádzané náhlym silným závratom, poruchami rovnováhy, slabosťou končatín, nevoľnosťou, poruchami reči a zraku.
2. Nádory mozgu — spôsobujú postupný vývoj závratov, nestability, bolesti hlavy.
3. Roztrúsená skleróza — ochorenie centrálneho nervového systému, pri ktorom sa môžu vyskytnúť epizódy závratov, poruchy koordinácie a zraku.
4. Epilepsia — niektoré formy záchvatov sú sprevádzané pocitom závratu alebo dezorientáciou.
5. Vertebrobazilárna insuficiencia — chronické poruchy krvného zásobenia zadnej časti mozgu, ktoré sa prejavujú závratmi, nestabilitou, zatmením pred očami a hučaním v ušiach.
6. Otras mozgu a posttraumatické stavy — závraty môžu pretrvávať týždne alebo mesiace po traume, niekedy v kombinácii s bolesťami hlavy a poruchami pozornosti.

Kardiovaskulárne príčiny závratov

1. Arteriálna hypotenzia — pokles krvného tlaku, najmä pri náhlej zmene polohy tela, spôsobuje krátkodobé závraty.
2. Srdcová arytmia — porucha srdcového rytmu vedie k zníženiu prietoku krvi do mozgu a pocitu nestability.
3. Srdcová nedostatočnosť — chronické poruchy funkcie srdca, ktoré spôsobujú zníženie prietoku krvi do mozgu a závraty pri fyzickej námahe.
4. Ischemická choroba srdca — môže byť sprevádzaná epizódami závratov v dôsledku nedostatočného zásobenia mozgu kyslíkom.
5. Stenóza karotických alebo vertebrálnych artérií — zúženie ciev zásobujúcich mozog spôsobuje chronické alebo náhle závraty, bolesti hlavy, poruchy zraku.
6. Infarkt myokardu — náhle poruchy krvného zásobenia srdca môžu vyvolať závraty.

Psychogénne faktory a stres, ktoré vyvolávajú závraty

1. Úzkostné poruchy — chronická úzkosť alebo panické záchvaty sú často sprevádzané pocitom „hmly“ v hlave, nestabilitou a slabosťou.
2. Chronický stres — dlhodobé psychoemocionálne napätie môže vyvolávať závraty v kombinácii so zrýchleným srdcovým tepom, potením a napätím svalov krku.
3. Depresia — porucha emocionálneho pozadia sa môže prejavovať pocitom nestability a ľahkým závratom.
4. Somatické poruchy — psychogénne prejavy, pri ktorých pacienti pociťujú fyzické symptómy, vrátane závratov, bez objektívnych organických zmien.

Závraty ako vedľajší účinok liekov

Závraty môžu vzniknúť ako vedľajší účinok rôznych liekov. Tento stav má často dočasný charakter, prejavuje sa pri začatí užívania nového lieku alebo pri zmene dávkovania a patrí prevažne k nesystémovému typu závratov.

Medzi hlavné skupiny liekov, ktoré môžu vyvolávať závraty patria:

• hormonálne lieky — perorálna antikoncepcia, hormonálna substitučná liečba;
• steroidné lieky — glukokortikoidy používané pri zápalových alebo autoimunitných ochoreniach;
• antihypertenzíva — lieky, ktoré znižujú krvný tlak, môžu vyvolať ortostatické závraty;
• sedatíva a psychotropné lieky — anxiolytiká, antidepresíva, antipsychotiká;
• antiepileptiká — spôsobujú poruchu koordinácie a pocit nestability;
• ototoxické antibiotiká a antimikrobiálne lieky — aminoglykozidy, niektoré makrolidy, ktoré môžu poškodiť vnútorné ucho;
• chemoterapeutiká — spôsobujú závraty ako súčasť celkovej intoxikácie tela.

Zvyčajne je závrat mierny a má návalový alebo trvalý charakter. Tento stav môže sprevádzať slabosť, ospalosť a poruchy koncentrácie.

Aké príznaky sprevádzajú závraty a kedy sú najvýraznejšie?

Príznaky závratov môžu výrazne ovplyvniť schopnosť človeka udržať rovnováhu a vykonávať bežné činnosti. Hlavnými príznakmi závratov sú slabosť, strata rovnováhy, nestabilita pri chôdzi, mdloby a pocit vatových nôh.

Medzi príznaky závratov patria:

• zmeny srdcového rytmu — zrýchlený (tachykardia) alebo spomalený (bradykardia) srdcový tep;
• náhle výkyvy krvného tlaku, najmä pri ortostatickom type závratov;
• rozmazané videnie alebo dvojité videnie, zhoršenie ostrosti zraku;
• bolesti hlavy, niekedy intenzívne a lokalizované v záhlavnej alebo spánkovej oblasti;
• nevoľnosť a vracanie, najmä pri rotačnom type závratu;
• nadmerné potenie, bledosť kože, pocit chladu alebo tepla;
• znecitlivenie končatín, svalová slabosť;
• zahmlené vedomie, pocit nereálnosti toho, čo sa deje;
• ilúzia pohybu predmetov v okolitom priestore;
• hluk alebo zvonenie v ušiach (tinnitus), pocit upchatého ucha;
• kolísanie chôdze, nestabilita pri pokuse chodiť alebo stáť na mieste.

Symptómy závratov sa môžu zhoršiť po spánku, pri pohybe hlavy, fyzickej námahe, zmene polohy tela alebo v stresových situáciách.

Aké sú príznaky závratov?

V akých prípadoch môže dôjsť k závratom a čo to znamená?

Zrýchlený srdcový tep, nevoľnosť, závraty a slabosť, ktoré sa prejavujú súčasne, môžu naznačovať na akútne poruchy krvného obehu alebo vestibulárnu krízu. Pri vegetatívnej reakcii na stres sa môžu kombinovať náhla slabosť, studený pot, závraty a nevoľnosť. Kombinácia nevoľnosti po jedle, slabosti a závratov môže svedčiť o náhlom poklese cukru v krvi.

Závraty v ľahu môžu nastať pri benígnej paroxysmálnej polohovej vertigo alebo poruche vnútorného ucha. Sucho v ústach, závraty, nevoľnosť a slabosť sa môžu vyskytovať pri akútnych poruchách tlaku, dehydratácii alebo silnom strese. Silné závraty sú často sprevádzané nevoľnosťou, vracaním a poruchou rovnováhy, čo si vyžaduje okamžité posúdenie stavu lekárom.

Aké diagnostické metódy pomáhajú odhaliť príčinu závratov?

Diagnostika závratov začína konzultáciou s neurológom, počas ktorej sa zbiera anamnéza. V priebehu neurologického vyšetrenia pri závratoch lekár hodnotí koordináciu pohybov, rovnováhu, silu a citlivosť končatín. Okrem toho môže neurológ pri závratoch predpísať inštrumentálne diagnostické metódy a laboratórne analýzy.

Metódy diagnostiky závratov zahŕňajú:

• MRI a CT mozgu na vylúčenie nádorov, mŕtvice a štrukturálnych porúch;
• dopplerografia ciev krku a hlavy na zistenie porúch krvného obehu;
• všeobecná a biochemická analýza krvi na zistenie zápalových procesov, anémie, porúch metabolizmu;
• test hladiny glukózy na posúdenie rizika hypoglykémie;
• analýzy vitamínov skupiny B a D, železa na zistenie nedostatkov;
• testy hormónov štítnej žľazy, pohlavného systému (TTG, T3, T4, testosterón, progesterón).

Medzi inštrumentálne metódy pri závratoch patria aj elektrokardiogram, monitorovanie krvného tlaku a ultrazvukové vyšetrenie srdca.

Objednajte sa na konzultáciu o závratoch

5 z 5

4 recenzie

MUDr. Katarína Adamová

Kardiológ.

SK

Ako sa liečia závraty?

Liečba závratov závisí od príčiny ich vzniku. Terapia môže zahŕňať liekové a neliekové opatrenia pri závratoch, aby sa znížila intenzita príznakov a zabránilo sa opakovaným epizódam.

Medikamentózna liečba závratov zahŕňa:

• vestibulárne lieky na zlepšenie funkcie vnútorného ucha a stabilizáciu rovnováhy;
• cievne lieky na normalizáciu krvného obehu v mozgu;
• lieky proti nevoľnosti a vracaniu;
• sedatíva a anxiolytiká pri psychogénnych závratoch a zvýšenej úzkosti;
• nesteroidné protizápalové lieky pri bolestiach hlavy sprevádzajúcich závraty.

Lieky proti závratom predpisuje lekár, pacientom sa neodporúča samostatne meniť dávkovanie alebo prerušovať užívanie liekov. Neliekové metódy liečby zahŕňajú úpravu denného režimu, dostatočný spánok, kontrolu stresu a fyzickú aktivitu. Rehabilitácia pri závratoch môže zahŕňať liečebnú gymnastiku a masáže.

Ako rýchlo zmierniť závraty?

Závrat môže trvať od niekoľkých minút až po niekoľko hodín a spôsobiť značné nepohodlie. Na zmiernenie stavu je dôležité správne poskytnúť prvú pomoc, ktorá môže pomôcť čiastočne alebo úplne odstrániť závrat do 5 minút (v ľahkých prípadoch).

Spôsoby rýchleho zmiernenia závratu:

1. Zaujmite pohodlnú polohu (sediacu alebo ležiacu), aby ste znížili riziko pádu a zranenia.
2. Sústreďte pohľad na nehybný predmet, aby ste zmiernili pocit točenia a stabilizovali rovnováhu.
3. Priložte si na čelo studený obklad, aby ste zmiernili nepohodlie a nevoľnosť.
4. Zabezpečte prívod čerstvého vzduchu, aby ste zlepšili vetranie a zmiernili závraty.

Je dôležité vedieť, že silné závraty môžu byť príznakom závažných ochorení (mŕtvica, hypertonická kríza). Ak sa stav nezlepšuje, objavujú sa mdloby, zmätenosť, náhla slabosť alebo nevoľnosť, je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Dodržiavanie pravidiel pomáha čiastočne alebo úplne zbaviť sa závratov, znížiť riziko komplikácií a zmierniť stav do príchodu lekára.

Aké preventívne opatrenia pomáhajú znížiť riziko závratov?

Opatrenia na prevenciu závratov:

1. Kontrola denného režimu a spánku — pravidelný spánok, dostatočný odpočinok a vyhýbanie sa preťaženiu.
2. Správna výživa a hydratácia — pravidelný príjem vody, udržiavanie normálnej hladiny cukru v krvi a vyvážená strava s dostatočným množstvom vitamínov a mikroelementov.
3. Fyzická aktivita a cvičenia na rovnováhu — mierna záťaž, prechádzky na čerstvom vzduchu, gymnastika a cvičenia na trénovanie koordinácie.
4. Kontrola krvného tlaku a stavu kardiovaskulárneho systému — pravidelné kontroly tlaku, kontrola arytmií a včasná liečba kardiovaskulárnych ochorení.
5. Vyhýbanie sa prudkým pohybom a stresovým situáciám — plynulé vstávanie z postele, opatrné otáčanie hlavy a znižovanie psychoemocionálneho napätia.
6. Pravidelné vyšetrenia u špecialistov — konzultácia s neurológom, kardiológom a v prípade potreby s endokrinológom.

Ako cvičiť vestibulárnu gymnastiku pri závratoch?

Vestibulárna gymnastika pri závratoch pomáha trénovať vestibulárny aparát, zlepšovať koordináciu a znižovať frekvenciu záchvatov. Cvičenia sa vykonávajú každodedenne po dobu 10–15 minút.

Príklady cvičení pre vestibulárnu gymnastiku pri závratoch:

• otočenie hlavy — v sede alebo v stoji pomaly otáčajte hlavu doprava a doľava, pričom pohľad upierajte na nehybný predmet;
• naklonenie hlavy — pomaly nakláňajte hlavu dopredu a dozadu, pričom kontrolujte rovnováhu;
• zaostrený pohľad — upriamte pohľad na predmety pri pohybe hlavy alebo tela;
• chôdza s kontrolou rovnováhy — pomaly choďte po priamke, v prípade potreby sa držte opory a postupne ju uvoľňujte;
• cvičenia na stabilitu — stojte na jednej nohe a postupne predlžujte čas udržania rovnováhy.

Postupne zvyšujte náročnosť a rozsah pohybov. Ak sa objaví silný závrat alebo nevoľnosť, odporúča sa cvičenie prerušiť a poradiť sa s lekárom.

Kedy je potrebné vyhľadať lekára v prípade závratov?

Indikácie na konzultáciu s lekárom v prípade závratov:

• náhle a silné závraty, ktoré môžu byť sprevádzané nevoľnosťou, vracaním, slabosťou v nohách, mdlobami alebo poruchami koordinácie;
• časté závraty, ktoré pretrvávajú týždne alebo sa časom zhoršujú;
• sprievodné neurologické príznaky (poruchy reči, zraku, slabosť v rukách alebo nohách, znecitlivenie končatín, zmätenosť);
• zrýchlený srdcový tep, poruchy srdcovej činnosti, prudké výkyvy krvného tlaku;
• bolesť na hrudníku, silná bolesť hlavy, náhla strata sluchu, hučanie v ušiach alebo pocit „pohybu predmetov“ okolo seba;
• vznik závratov po úraze alebo operácii;
• neúčinnosť neliekových opatrení pri závratoch.